Predstava o laske

Znova odchádzaš a posteľ nie je tak teplá ako kedysi. Vždy len prídeš, odrobíš si svoje a viac ťa niet. Večer horlivý násilník, ráno chladný cudzinec. Ani slnko nevstáva o čase, kedy ty si už za dverami. Si mi neverný a ja to viem. Kurvíš sa s každou sukňou, ale mne je to ľahostajné. Nikdy nie som rovnaká a ty nikdy nespíš so mnou. Vzal si si lieky, aby to šlo ľahšie. Zásady mám ukryté v pivnici pod zemou a hrdosť – tá je za mojím chrbtom. Tak blízko, no pritom nefunkčná. Pália ma oči pri pohľade na tvoj odraz v zrkadle. Opreté ruky o umývadlo a sklonená hlava. Vlasy ti padajú do uplakaných očí. Prepotené šaty, kruhy pod očami a ústa bez úsmevu – to si ty. Deň čo deň tie isté rituály. Ticho sedím na zemi pri dverách kúpeľne Nevidíš ma, ale vždy som tam s tebou. Keď sa trápiš, trápim sa dvojnásobne. Keď prídeš domov mysliac si, že spím a vyzliekaš tričko s ženským parfumom, mňa to bolí viac. Keď sa ti minú lieky, nadávaš, ideš do lekárne, nadávaš. To ma zraňuje úplne najviac. „Prosím si štyri druhy liekov proti manželke. Recept nemám, ale vy ma už predsa poznáte.“ A keď tam tak stojíš a márne hľadíš do zrkadla, ruky sa ti šmýkajú a nevládzeš udržať svoje telo, vtedy vstanem, prekročím prah a podržím ťa. Síce sama nevládzem, ale nenechám ťa spadnúť. Opatrne ťa položím do svojho lona a hladkám ti vlasy. Oči sa ti pod viečkami hýbu a chceš niečo povedať, ale ja ti položím prst na pery. Jemne ťa zovriem a pobozkám čelo na lepšie ráno.

---