Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seThe PERSON
19. 07. 2009
1
4
692
Autor
Izabela
Ja by som bola tiež,sama na seba nahnevaná,keby...keby mi to nebolo už nejak jedno.Alebo...lepšie povedané,takto mi to vyhovuje,musí to tak byť,inak to nejde,inak by som to nerobila,zvykla som si na to,nechcem to meniť...Ale raz...,raz by som sa naozaj chcela každé ráno,zobudiť vedľa tej istej osoby,vravieť dokola tú istú vetu,znova a znova.A znova hľadieť do tých istých očí,vychutnávať si maličkosti všedných dní,spolu sa tešiť na veľké veci.A nákupy,dovolenka,smiech,také naozaj bežné veci,ktoré ľudia bežne robia.Niekomu veriť,že tu bude pri tebe aj zajtra,že len tak neodíde.A opaľovacím krémom natrieť srdiečko na chrbát.
4 názory
smutné nie. necítim smutok. len túžbu. tužbu každodennú, osamotenú. všeludskú, individuálnu... každy ma tužbu patrit niekomu a budit sa po boku niekoho.. ale každy to nie ronako vidí, cíti.. každy by to opísal inak.