Miesto na oblohe

Nech ma síl stoji koľko len chceš... nech povieš čokoľvek čo zraní... nech sa tváriš akokoľvek vážne... budem ľúbiť tvoju detskodospelú tvár... budem večer sklápať periskop a nechám tvoj hlas plynúť v útrobách oceľového monštra mysľou, výstupy, pasáže, dejstvá, heroické mimiky tvojich stoviek tvár... bude to tam, rezonovať... včera mi to pomohlo zaspať, dnes už len nezmyselný text, slová bez spojenia ale v hĺbkach a dĺžkach ktoré sú identické tvojim... budem sa potácať ulicami kým nepovieš že to nechceš, pretože dovtedy sa mi neuvoľní miesto na oblohe, dovtedy nenájdem túžbu otvoriť a starať sa o niekoho tak ako keď prídeš... útočisko, je to také neutrálne, je to také že aj to teší a aj to mrzí... ale je to lepšie ako nič...

---