Pocit

Ako tak premýšlam o živote, vesmíre

a vôbec o všetkých týchto

sračkách

napadá ma stále viac, stále častejšie

a stále dookola, furt a

znova

ja vlastne nežijem, vlastne som nič

som kameň, kameň s vyrastajúcim

pomarančovńikom

čo rodí miesto pomarančov

plané sľuby a každého pokladá za

vola.

Som ako prameň vytekajúci v púšti

zabudnutia a rozmýšľam o ničom

a o všetkom

nemá to význam, točím sa stále dokola

ako kolotoč v zábavnom parku

pomäteného mozgu

bez kúska ladu a skladu cválajú myšlienky

nekonečnými brázdami mojej mysli

otupenej

od večného pitia kyslého vína

rozmýšlania o ničom a vlastne o

sračkách.

Skáčem z 8.poschodia aby som zabudol

na život plný pokusov a omylov, ktorý som ani

nežil

dopadám na zem, hlava sa mi triešti na milión kúskov

a ja začínam život od začiatku, vlastne úplne od

nuly.