Rozvedená

V tme smútku

Stuhnuto načúva

hrobovému tichu.

Ani nevie

kedy uschli kvety...

Je to ticho v hrobe?

Či ticho v byte,

kde pochovali všetko?

Zasypaná zemou

Voľne sa dýchať nedá.

Vyhrabať sa von?

Privalená spomienkami za tie roky

čo ako mramorovú platňu

 - nenadvihne

        sama.

Okolie nosí kvety -

zo súcitu

a prisype za hrsť hliny

- tak sa to patrí robiť.

Už sa nehýbe -

tá žena v nej

je mŕtva.

Sama hodila poslednú hrudu

a v čiernom odchádza

(to, čo ostalo).