Posolstvo Elfov (časť1.-Duch smrti)

Posolstvo Elfov

1.Duch smrti

Adam Urbán

Je už polnoc a rozozvučili zvony Ixentraxe. Pri kamenej fontáne sa v tme zdvihol veľký vzdušný vír. Na zemi sa zjavila zelená škvrna a znej vyletel Ferrak, posledný volne žijúci duch. Dvakrát zakrúžil nad fontánou a škodoradostne sa zachichotal, potom sa zrazu vystrelil až mu zdrapy sivých šiat divo viali vo vetre. Ixentraxká väznica bola postavená v gotickom štíle, keď bol Ixentrax hlavným mestom Atrei pôsobila ako Radnica. Keď k nej prišiel vytiahol svoju kostnatú ruku spoza svojho sivého plášťa a zakričal: „Quantez die!“ Tehly sa so škrípavým zvukom sa začali presúvať až kým pred Ferrakom nevytvorili veľký boltív ktorým mohol prejsť do Sieni duchov. Ferrak rýchlo vletel dnu a prekľučkoval si cestu medzi regálmi plnými zaprášených skúmaviek a iných sklenených nádob. V každej sklenenej nádobe bol uzavretý duch. Keď konečne našiel svoju skúmavku vzal ju do rúk a zadýval sa na ňu výťazným pohľadom. „Zobuď sa, zobuď sa potrebojem ťa!“ Zasičal a vyšruboval korkovú zátku. Z flaštičky sa vynoril Deret, najmocnejší duch smrti. „Potrebujem ťa Deret. Prešil som sem dlhú cestu aby som ťa a tvojich bratov vyslobodil.“ Povedal a pozrel sa smrťelným pohľadom na Dereta

„A prečo si ma vlastne volal?“ Zasyčal Deret. Ferrak nedôverčivo pozrel okolo a priklonil hlavu k Deretovi. Nasledovala dlhá odmlka. „Legenda Elfov ožíva.“ Vyhlásil pomätene. „Nemáme veľa času musíme zobudiť našich bratov.“

Vtom niečo cvaklo, duchovia zmeraveli a pozerali do tmi. „Máme spoločnosť!“ Vyhlásil nervózne Ferrak. „Choď preč zareval, Ja sa o nich  postarám!“ Zasyčal a z ruky mu začali šľahať blesky, lukostrelci padali na zem no stále prichádzali nové posily. Deret len tak-tak vykĺzol cez zatvárajúci sa skalný boltív. Len čo opustil sieň duchov boltív sa uzavrel a pustil sa za ním roj šípov. No tie ho ani nezranili, prešli cez neho bez škrabanca. Deret sa už aj zachránil ak by sa tam nebol zjavil čarodej. Vytiahol svoj prútik spod plášťa a namieril ním presne na Dereta. Ten však ešte netušil že mieri na ducha smrti ktorý má za úlohu zabíjať čarodejov. Pôvodne boli síce duchovia smrti využívaný na zabíjanie zlých čarodejov no keď si ich najal kráľ Setren, obrátili sa proti všetkým čarodejom. „Erumdiátum!“ Vykríkol a z prútika mu vyšľahla zafírovo modrá žiara. Zasiahla Dereta a pomali ho ťahala k zemi. Duch však pohotovo zareagoval. „Rarinum Extárum!“ A v tom momente z neba vystrelil ohnivý stĺp ktorý namieste zabil čarodeja a desať lukostrelcov. Medzitým už bol celý Ixentrax na nohách a pokúšali sa zabiť Dereta no márne, Deret zdvihol ruku a ukázal ňou na mesto. „Extárum de Tieára.“ A Ixentrax bol v plameňoch a on mohol uniknúť.

Ferrak však také šťastie nemal v sieni duchov ho obkľúčilo päť čarodejov a zavreli ho do veľkej železnej nádoby ktorú umiestnili do podzemnej katakomby. Vchod dobre zapečatili a spomienka na Ferraka pominula v hustej tme.

Dalšie diely si môžeťe pozrieť na http://www.pismak.cz/index.php?data=user&id=39265