Posolstvo elfov (časť 2.-Správa)

Posolstvo elfov 

2. Správa

Adam Urbán

Bol pokojný podvečer, na okraji dedinke Tierta sa nachádzal malý drevený domček zo slamenou strechou.

Fridrich Craper sa už pripravoval do postele keď niekto silno zaklopal na dvere z dobového dreva. Fridrich sa zvrtol a šiel otvoriť dvere. „Rýchlejšie čo tam robíš!?“ Fridrich ten hlas dobre poznal bol to starosta mesta nikto jeho meno nepoznal volali ho plešatý mrzák. V meste nebol obľúbený ani Fridrich ho nemal v láske. Keďže vyrástal bez rodičov so svojím bratrancom Arnoldom veľa peňazí nemali a on sa vedel postarať o to aby mali tie najvyššie dane v dedine. Fridrich z jeho návštevy vôbec nebol nadšený, vedel že to neznamená nič dobre. Otvoril dvere a stál v nich plešatý s olejovou lampou v ruke a za ním jeho brat. „Je mi to ľúto Fridrich ale tvoj bratranec pri love na diviaka zomrel.“ Povedal starosta sucho bez súcitu. Fridrich zmeravel a pozrel na starostu, potom sa zrútil v plači na zem. Spoza  starostu sa zdvihol pán Strieker, plešatého brat, bol to nízky milý starý muž. Pomáhal chudobným občanom v dedine. Šťuchol doňho. „Mohol si to povedať aj súcitnejšie.“ Zamrmlal a pristúpil k Fridrichovi pomohol mu vstať. „no ták, upokoj sa, sadni si... je mi to naozaj ľúto Fridrich tvoj bratranec bol skvelý človek“ Sadol si na sedačku a po dlhej odmlke spýtavým pohľadom pozrel na pána striekera. „Dnes na otázky už nie je čas, zajtra ti všetko vysvetlíme. A teraz choď spať, zajtra tu prídem znova.“

Fridrich sa ráno zobudil no hneď si stiahol svoju hlavu pod prikrývku, dúfal že to bol len zlý sen. Zišiel dole schodmi a v obývačke našiel pána striekera ako popíja kávu sadol si vedľa neho no ani jeden z nich sa neozval, asi po hodine mlčania pán strieker prelomil ticho „Vieš Fridrich, ti sa ešte sám o nevieš postarať, naša dedina je veľmi chudobná a tak si nikto nemôže dovoliť živiť ešte jedného chlapca.“ „No ja nikoho iného nemám.“ Namietol Fridrich. „A čo strýko Alan?“ „To hádam nie!!!“ Vykríkol  Fridrich „Uňho to bude ešte horšie! To nejde. A ani on z mojej návštevy nebude nadšený!“ Namietal Fridrich no nakoniec ho strieker presvedčil. „Tak dobre, kedy odchádzam?“ „Povedzme pozajtra ráno. Zatiaľ máš čas pobaliť sa a pripraviť na cestu. Pôjdeš vlakom do Kerany“

Nasledujúce dni Fridrich plynuli rýchlo musel sa pobaliť a predať niečo aby mal aspoň trochu peňazí.