Melancholicka spomienka

najsmutnejsie na tejto basni je to, ze sa to nikdy nestalo - je to len taka smutna tuzba

05. Melancholická spomienka

pamätáš sa ešte na ten pocit
sko sme spolu vyliezli
až na ten najvyšší vrch
a more svetiel pod nami
nám šepkalo, že sme sami
a ŽLTÉ SLNKO NA OBZORE
ZASTIERALO ČERVENO-čierne zore

ruky sa stretli a pohľady tiež
okolo nás príroda spí svoj večný sen
vedel som, na čo čakáš
vedel som, čo som chcel povedať
no povedal som to aj tak ináč

pamätáš sA ešte na tie dni
keď jedinými ohrancami boli len stromy
a svet zostával stáť
no my sme leteli stokrát viac

ticho – dnes by som chcel len
dosnívať ten krátky sen
no bolo to príliš dlhé
a neúprimné
asi ako táto pieseň
a navôkol nekonečná, žltá jeseň

všetko je chladné ako ostrie noža
chladné ako moja koža
dnes tu sedím celkom sám
na vyblednuté svetlá
spiace stromy
a chladné hviezdy pozerám
a už len vo sne ťa objímam
(Mám už len na šatách cigaretový pach
a chuť tvojho rúžu na perách)

A ja môžem už iba plakať…

---