Babka

Smutny zivot figurky...

09. Bábka

v kúte šedej izby sedí bábka sama
pri ošarpanej stene od rána do rána
nekonečné ticho, všade prach a špina
nikto sa už nestará, a je to len jej vina
cez prasknutý strop kvapká trocha vody
ale veď ona chcela byt na najvyššom poschodí

figúrka bez tváre
pripnutá špagátmi
pozerá smutne
do čiernej tmy
pri telefóne telefónny zoznam
ale každý sa robí, že nikto nie je doma

schovala sa do tieňa
a je to iba jej chyba
už je úplne umelá
ani nevie, čo jej už chýba
tlmený výkrik na perách
a chlad ostria na žilách
dorezaná koža
od špinavého noža

už ani nevychádza von
veď už na to nemá
už len tak sedí a pozerá
o slobodu pripravená

je to všetko ako vŕtačka
Nebude môcť nikdy zabudnúť
A všetko sa jej stále vracia
A keď aj chce, tak vietor začne duť

Na motúziky už nik neťahá
Ale tak to už vždy býva
A to už je naozaj koniec
A je to vlastne len jej chyba

---