Až na dno

Tápam.Tápam v tomto pochabom svete plnom materializmu zloby a falošnosti.Chcela  som  žit iný život lepší a podľa seba ale pravidlá tohto sveta mi do toho môjho zasahujú  a bránia môjmu rozletu. Občas cítim že padám. Padám na dno tmavej priepasti plnej ubolených ľudí ,ktorí nemali toľko šťastia ako ja. Mne sa vždy akoby zázrakom podari zachytit okraja priepasti . Rukami zranenými sa vyštverať na povrch, pozbierať  zbytky mojej existencie a pozliepať  môj život do formovateľnej  hmoty. Je to živočíšny pud sebazáchovy , ktorý prehluší  moju slabosť a zraniteľnosť, nedovolí  mi padnúť a nevstať.  Ale dokedy to tak bude?  Kým sa nezmení tento svet? Kým ľudia zmenia svoje postoje, alebo kým ochabne môj dobre vyvinutý pud sebezáchovy  a bojovnosti? Kým som tu a kým využívam právo žiť,  kým dokážem uchránit svoje hniezdo od negatívneho vplyvu okolia a zloby? Kým som tu..