Deň tretí: U športovcov

     O živote sa často hovorí, že „raz ste hore a raz dole“; teda niekedy je to veľmi ľahké a inokedy je život strašne ťažký, plný stresu a podobných vecí, ktoré nechce nik zažiť (i keď je to možno adrenalín). Tak aj dramaturgia. Jeden deň ide všetko ľahko, ďalší sa môže niečo skomplikovať, ďalší je to na úmrtie od nervov a ďalší ide opäť všetko ako po masle. Takže Dramaturgovia nemajú moc stereotypný život. I keď by taký možno niektorí aj chceli raz zažiť. Čo sa týka dramaturgov, ktorí musia čítať stovky návrhov na niečo normálne, potom spolupracovať s autorom, neskôr so štábom a občas riešia nejeden projekt denne, tak práca redaktora v spravodajstve je len prechádzka ružovým sadom. Dnes som bola pozrieť výrobu športových sumárov a správ. Ale nie z pohľadu diváka, ani účastníka v štúdiu, ale stážistu v réžii. V prvom sumáre nahrávali komentáre dvoch moderátorov. Išlo o sumár dňa Olympijských hier mládeže v Singapure. A ani nie na počudovanie, im to vyšlo na prvý šup. Pán zvukár nemusel nič prehrávať znova a jeden technik s výzorom chlapca nemusel pretáčať obraz späť a nahrávať znova. Zaujímavý zážitok. No zaujímavejšie to bolo na konci. Potrebovali skrátiť konečnú hudbu, aby tam mohli nahrať zvučku olympijských hier. A tu sa ukázala spolupráca staršieho Pána Zvukára s mladým chalanom od starej techniky. Ale podarilo sa im to. Bolo to skvelé! Neskôr som prišla späť do réžie a vtedy tam nahrávali komentár do jedného dokumentu o športovkyniach. Moderátorka sa dosť často mýlila (možno bola v strese, lebo o pol hodinu neskôr mali ísť Góly – body - sekundy) a tak mal starý Zvukár s mladým Technikom dosť práce.

Avšak najlepší zažitok tohto dňa boli práve Góly – body – sekundy naživo! Z pohľadu réžie! Keď som doma, tak tento program prepínam, ale teraz som sa fakt nenudila. V réžii už boli všetky stoličky obsadené t. j. Strihač, Režisér, Redaktor, Grafik, Dáma, čo posúvala titulky, Technik a Zvukár. Všetko išlo zrazu tak rýchlo, ladne a dokonale. Režisér hovoril, čo sa má vykonať (strih, titulky hore-dole, štúdio o desať sekúnd- štáb-...). V miestnosti nepanoval žiadny stres, ale každý sa sústredil na svoju prácu. Aako to už býva u chlapcov od športu, nesmel chýbať humor v podobe vtipu Redaktora, ktorý na záver do titulkov namiesto „Dovidenia“ napísal „Dovi dopo!“, ale Moderátor je profesionál. Redaktor to ospravedlňoval tým, že dal Moderátorovi vedieť, že tam bude chyták. Všetko dobre dopadlo.

Prvýkrát som odchádzala z budovy s dobrým pocitom a úsmevom na tvári.