prvé stretnutie, druhé poznanie.

Zákopom o vlastnú nohu ,

predstieram nevolnosť

v organizme hučiacich hláv.

Ulica priúzka pre divadlo

križovatiek mnohohlasných

zakryvených kukadiel

kúdelných mrakov žmurkadiel.

Pokrčený neviem dýchať

astma, ciga ...

nestíham uhýbať samovoľne blednem.

Valcuje ma kočiar s modrookým vnútri.

jediný úsmev ma schopne  učí,

byť pružný a nedať sa udupať na javisku ľudí.

pár blokov, paramentorov ...

slepo rekvizitarne  parast spriečiť prevenciou,

latentných zoči liečiv bdelých prejavov.

Spomínam...

Vietor –krok - hovno - skok -  zima

to okadlo čarovalo.

Cumel – čiapka – čepce

prirodzene svietilo .

Vďaka v duchu decku kyprej radosťi.