Google

Zakliala do mňa mahagónovú ružu

nie ako vtedy

s hrkálkou v postieľke

lenže roky nás prerástli

bolo to jasné

mandala chlapčenského strachu

sa posúvala jednoznačne k okraju stola

zaváhala

a naposledy vyznačila v okne svoju masmediálnu fosíliu

už nikto nemal čas nato aby ju mohol zdvihnúť

usnula konverzne v dlážke

ako antická sekera

krátky proces jej zániku bol zhodný s vyliatím Titanicu do oceánu

denníky námorníkov a denníky veľrýb & denníky žralokov

nepochybovali o jej nádhere

každý stúpajúc k oltáru niesol si v košeli chromované žalmy

aby ich mohol odoslať

ak sa podarí a Network nevypovie službu

každý veril predsudkom

boli sme oslepený flashom

a degradovaný osudom na jednobunkové bytosti

neexitoval dôvod ignorovať trilobity

posielali sme v schránkach

evidovali dotykmi

posúvali diery bližšie a ďalej podľa veterných hodín

ich krabie končatiny

nás vracali spať k parketám

a lož sa v podstate líšila od pravdy iba teóriou relativity

chápal som výzvy no nerozumel pravidlám

i keď

zabudnúť by neriešilo viacej ako vzdať sa

na svitaní jemný vánok sa skotúľal

z otvoreného okna

obálku ktorú so sebou priniesol by sme mohli definovať ako gmail

na jej známke s dôvodom poslania

sklenená tabuľa

a vyryté venovanie

adresát neznámy