Človečinou to smrdí v ríši zvierat

Človečinou  to smrdí v  ríši zvierat  (2+1+1 báseň)

gibon gibson na otočke za hlavou

nahrnie nos dopredu a máme tie guľaté možnosti

zrazu vidieť jeho chlpaté vnútro i

mačacie pästi na zátylku mu čnejú

krídla motýľa a vzlieta hlava k nebu

na druhej strane zrubu slnko opačne zapadá

a prebúdza myšacie oči

zaslepené śśśkaním do výšky stromu

chceli sme zliezť dolu

v zemi počne mláďa jeho kamaráta

chcete ich vyfackovať za všetko

čo sa mohlo stať a hrošie pery

 zahubená mušia rodina

potkanie diery v polospánku samec krokodíla

chceli ste ich prasa v tvare válova

labyrint hmyzích nôh  pomôže stáť tomu

kto bol podlomený už nepatrí medzi nich

ani medzi nás nech sa nikto nebojí

už nepatrí sebe no my zato sme svoji

už nepatrí domov ani na púšť

mravčia vedľa žraločej je púť

skončila doba keď sa začínalo od

prietrže mračien

kde na skalách sedí hovno vtáčie

skončili časy topené v ľade a

sedí teraz na kameni kŕdeľ sobov

so sovím údelom zmerané sú sily

skončili všetky s hlavou tvory čo žili

prepásnutá príležitosť

prepásnutá v pasení smerom

k prameňu hnedej trávy a bledej zeme

od nedočkavosti naklopená

smerom k cestám vlkov a tresiek

k plochám vtačích hrobov k plochám korytnačiek

k plochám vajec na snehu k plochám

samých očí v uzavretí

k líščím zápasom v korunách listnatých stromov

nezachce sa nikomu

ísť domov

krtkov chvost mizne za telom

netopierie telo zdola zletelo

v páse skosená - opica dneška

na tmu usadajú nové a nové tvary

na tmu sa lepia mole komáre ryby a somáre

do tmy je vidieť rukami hada a kto nemá

nech hľadá v ríši zvierat

kamaráta.

pôdny materiál nadvihnem jedným šupom

pod pokrývkou plesnivej sily

ukryli sa zhromaždili čary sveta

kde dieťa hrá prvotnú úlohu

v rade číslo jedna

s postupom do stredu kruhu

zaobľuje sa tvar a namáčam

si natáčam plné pery

z krvi vysaté a prázdne ako

ďasná stromov v teplom páperí

na hromádke ležia telíčka

bez chlpov a vnútrajškov v

predstave pekných hnedých

zajtraškov a celkovo budúcnosti

na kôpke pod listom našli svoje

hmatateľné krídla hmyzie oči

a závratné výšky, padajú zo

stromov tie isté líšky a

krkavci na ranách

vysedávať a vysávať v čase

pádu slnka do náručia koaly

na zemi sa prebrali k životu

po poludňajšom spánku

záchvevy vo vzduchu a

otrasi vo vnútri

vo farbách pokožky a peria

zaslintané levie telá a

je jedno komu ktorá vážka

naletela na kvet veľká včela

sa ukrýva pred rukou stvoriteľa

zahnaný do parku svetla

a sveta samota bez prekvapenia

nárazy výbuchy tela na

kopcoch hory a trup psíka bolí

sme vyváľaní v hnoji

tou nespratnou mužskou tvárou

keď bežia vrabce za károu

plnou smetia  zmieta a leží na zemi

matka dvoch dcér tretia medzi nimi

tam leží hromádka života

na našom území bez ochrany

a vraždený divými sokolmi a

hafanmi, psami, záujmami,

listamy a kvetinamy, zapletený do

morušiek s rukou na srdci odprisahám

videl som zlyhávať ruky

jednej rastliny a mačky zároveň

prisahám videl som sypať

kameň na kmeň a k tomu

žabie pochody a spev pochodní

a ešte rady do vody a rysý hnev

všetko odprisahám nikde sa nenájdem

tak pevný zburcovaný vyjúci

samičí vrany lamy a tance konárov

dve zvieratá pod oknom

a tretie

v ňom