Skúšaš písať blábol

Pár  nádychov - výdychov

vylezie z teba veta

tvári sa ako poézia

Prehryzneš perom

niekoľko papierov

ktoré skončia v koši

Sto krát opakované motívy

o  láske

ktorá je aj tak iba bublina

Praskne ak do nej pichneš prstom

Pátraš ako lovecký pes

po ďalšej koristi (rýme)

Medzi zuby sa ti zachytí vždy

iba  ohlodaná kosť

ktorú už predtým

držal v papuli niekto iný

Posadíš sa na kraj chodníka

snažíš sa rukou rýchlo zachytiť

inšpiráciu kráčajúcu okolo

Ale ostane ti iba prázdna dlaň

a  strapce snahy zmotané

do jednej veľkej gundže

Raz ti ktosi povedal

že stačí veta  aby to bola

poézia

blbec 

uveril si mu