Až raz budem zbierať ľudskosť

      Trinásťkrát som mu vravela, že nech to nechá tak. Zakaždým sa mi ozval a skúšal moju trpezlivosť. Jasne, že môže skúšať. Neviem, či si už nepripadá ako najblbejší z blbých, keď čaká na šancu 0,001%. Takéto má ambície v možnom novom vzťahu. Snáď sa mu konečne podarí zlomiť mozog a príde na to, že nie všetky sedmokrásky sú biele.
Opretá do výkladu som aj dnes sledovala najnovšie výstrelky módy.
     Slečna nekúpite si dnešné noviny?
     Nekúpim!
     Aj takto to vyzerá v našom krajskom meste, kde po ulici pobehujú rôzne typy ľudí od slušných inteligentov až po špinavých cigánov. Jeden z nich opäť vyspevuje pod bránou. Samozrejme, až kým neprídu mestskí policajti. Tož doba sa zmenila. Máme kapitalizmus ako sa patrí. Oni vyžierajú nás a pritom sa tvária, že sú diskriminovaní. No fasa ...
     Ringuje mi fón. Pozriem sa na displey. Jebnutý. Do riti! Zasa on.
    Čo chceš?
    Ahoj kočka, čo by si povedala ...
    Nič! A čo ešte?
    Prepáč ...
    O.k.! Čau!
     Čo musí, človek spraviť, aby si niekto na druhej strane uvedomil, že jeho čas vypršal? Veľakrát som si povedala, že si skočím ku niekomu po radu. Jedni mi vraveli o fantastickej večeri v super drahom podniku a následnom odchode taxíkom. Neviem, toto by nezabralo, do rána by mi asi vyzváňal, že kde som. Druhí mi poradili, že nech si vymyslím 3 abnormálne želania. Keď ho pošlem na fialky v decembri tak skočí do záhradného centra a o hodinu je späť, čiže nie. A tretí mi poradil toto, že nech naň pošlem niekoho nech sa s ním ručne pozhovára. Akože mám kámošov, ktorí by veľmi ochotne lámali nosy za večer so spoločníčkou ako som ja, ale je to dosť kruté.
     Ringuje mi fón. Jebnutý. Zrušila som ho. Pobehujem po meste. Dokupujem posledné darčeky pre kámošky. Známy díler mi včera urobil cenu u Avon lady, takže taštičky, výzdoba, niečo mame a otcovi a stromček môžem ozdobovať.
    Slečna neviete koľko je hodín?
    Nie neviem!
    Zakaždým ma niekto otravuje a nikto neberie ohľad na to, ako strašne sa ponáhľam a čas hraje hokej na konci tretej tretiny. Fúha, zabudla som vybrať prachy. Utekám ešte k bankomatu, kde ma čaká fronta. Dvaja mladási a jeden ujo večerníček, ktorý šermuje s kartou a všetci naokolo sa mu posmievajú.
     Prešlo asi päť minút a ujo tú nešťastnú kartu ešte stále nedal do bankomatu. Pozerám na hodinky a už už som ho chcela poslať onanovať niekam inam, keď som si všimla, že ujo za to vlastne nemôže.
     Môžem Vám poradiť - opýtala som sa ho.
     Jasne, mohli by ste mi pomôcť dať tú kartu dovnútra?
     Ale ujo, pozrite sa na to inak. Kartu vytiahneme z obalu a strčíme do bankomatu.
     V tej chvíli som uvidela Vianoce v jeho očiach a od toľkého šťastia mi povedal aj PIN a koľko love mu mám vybrať. Ešte raz mi poďakoval a odišiel. Oddnes už nenadávam.
     Kurva! Odrazila sa mi hlava od ľadu ...