strata

Neskorý večer, prvý máj, netušila som

ako ľahko sa krehká stena môže prelomiť

že to, čo také krásne zdá sa byť

prejde v trpký úsmev s nemým úžasom

Tak málo stačí, jedno zaváhanie

telefón mlčí, no chýbaš, tak skúšam ja

prečo chlap si nerozhodnosť neprizná

ach, prečo klameš, len výhovorky plané

Váhaš, či chceš- nechceš, mňa či inú

čakať viac nemôžem, nechcem, dosť!

A trápiť sa pre teba, to je minulosť

nebudem na seba si brať vinu

Voľná ako vták, pozerám sa z výšky

na prekážky zborené za sebou

vtedy žiť chcem nespútaná okovou

krásny pocit, ktorý nevyčítaš z knižky

A žiť budem, tvoj pohľad ma nezlomí

ani sľuby, či zrazu záujem

preto ušetri ma slov: "chápem" či "viem"

prepáč, čakanie pridlhé bolo mi

Nechápeš, nevieš, pretvárka slabá

vraj silné pohlavie chcete byť

nevieš sa pravde zoči voči postaviť

tak prijmi, že odmietla ťa baba

Zrazu času máš pre mňa každým dňom

zrazu dobrá som ti na zábavu

povinností si mal nad hlavu

keď ja som potrebovala rameno

No všetko čo bolo, navždy prestalo

neviem, či zabudnem na to zlé

ani na dobré sa nezabúda, viem

no strata dôvery býva nastálo...