Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

bookface 3.

22. 02. 2012
0
0
494
Autor
Gugu

Úsek bookface 3 je pokračovaním predchádzajúceho úseku bookface 2.

 

 

Augustin Sokol.

bookface 3.

Úsek bookface 3 je pokračovaním predchádzajúceho úseku bookface 2.

V úseku bookface 1 som opísal svoj prvý významný erotický zážitok. Pokračujem opisom ďalšieho.

Rok 1944. Teda znovu som si to ešte nemohol pamätať. Poznám to iba z rozprávania mojej mamy:

Moja o tri roky staršia sestra dostáva prudký zápal slepého čreva. Operácia je nutná. Operujú ju v poľnej vojenskej nemocnici v priam nepredstaviteľne otrasných podmienkach. Po operácii ideme domov. Pri tom musíme prechádzať pod prudkou paľbou cez prvú bojovú líniu.

Mame sa už predtým podarilo vymeniť svoje zlaté náušnice za pár kociek cukru.

Teraz dáva jesť kocku cukru mojej plačúcej a od bolesti sa zvíjajúcej sestre. Mojej mame sa pri tom zdá, že akoby som aj ja vystieral svoje malé rúčky po kocke cukru.

Tento príbeh využívam aj ako ospravedlnenie môjho návyku na sladkosti. Chvála Bohu, že vzhľadom na moju vyšportovanú postavu si tento návyk môžem dovoliť až dodnes.

S pomocou môjho návyku na sladkosti si tiež vysvetľujem, že prečo sa hovorí o sladkých bozkoch. Prečo? Lebo sú zrejme vskutku sladké. Z vlastnej skúsenosti som to pochopil až neskôr. A na to si už pamätám:

Rok 1949. Mám zápal stredného ucha. Naša pani doktorka mi naordinuje penicilín. Beriem penicilín a zvraciam od neho.

Ja: Mamička, nedávaj mi tie pilulky. Je mi od nich iba zle. A ani uško mi od nich neprestáva bolieť. Radšej mi zaspievaj peknú pesničku. Čo keď mi potom bude uško menej bolieť.

Chór: Možno si to iba nahováram. Ale zdá sa mi, že akoby mi pri maminom speve vskutku menej bolelo ucho.

A aké sú to pesničky?

Sú to ruské romance. Totižto ešte keď sme bývali v Užhorode, tak blízko nás bývala rodina lekára. Rodine sa ešte pred vojnou podarilo emigrovať zo Sovietskeho zväzu do Československa. Lekárova manželka bola etnografka. Predmetom jej profesionálneho záujmu boli aj ruské romance. Moja mama sa s lekárovou manželkou ešte viac zblížila, a to odvtedy, keď bol môj otec odvelený na frontu.

Mama potom zostala doma iba s mojou sestrou, so mnou a s našou slúžkou. Mama dobre ovládala ruštinu, mala vynikajúcu pamäť a cit pre hudbu. Pesničky sa rýchlo naučila. A ja som si zase k tým pesničkám vytvoril taký zvláštny intímny vzťah.

Nuž a nakoniec som sa uzdravil.

Naša pani doktorka mi prináša pri príležitosti mojich narodenín cukríky. Pri tom ma aj bozkáva. Cítim tú omamnú a závratne vzrušujúcu sladkú chuť jej bozku. Zrejme aj ona predtým ochutnala tie cukríky.

Je to snáď aj môj „orálny“ zážitok? Zrejme áno.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru