bookface 11.

Úsek bookface 11 je pokračovaním predchádzajúceho úseku bookface 10.

 

Augustin Sokol.

bookface 11.

Úsek bookface 11 je pokračovaním predchádzajúceho úseku bookface 10.

Z Prahy potom letíme do Brna. Tentoraz si zase vychutnávame pohľad na Brno z perspektívy vysoko letiaceho vtáka. Tento pohľad v nás vyvoláva aj spomienky na naše zážitky v Brne. S Wandou a so Šárikou sme tu už raz boli aj predtým. {

 

brno obrázky

 

http://www.google.sk/search?q=brno+obr%C3%A1zky&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=311WT5nkAafe4QS2pYGeCg&sqi=2&ved=0CCIQsAQ&biw=1024&bih=654

 

} Znovu využívame možnosť na rozhovor počas letu. Keď už budeme tu, v Brne, tak by sme mohli navštíviť aj Slavkov u Brna. Je to dobrý nápad. Všetci s týmto nápadom jednoznačne súhlasíme. {

 

slavkov u brna

 

http://www.slavkov.cz/cz/

 

http://maps.google.sk/maps?hl=sk&gs_nf=1&pq=slavkov+u+brna+hotel&cp=19&gs_id=g&xhr=t&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_qf.,cf.osb&biw=1024&bih=654&q=slavkov+u+brna+mapa&um=1&ie=UTF-8

 

bitva u slavkova

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/Bitva_u_Slavkova

 

http://www.tutok.sk/fotky/vsetky.php?akcia=818

 

„Bitka u Slavkova, známa tiež ako „Bitka troch cisárov“, sa odohrala 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna.“

} Pristávame na letisku v Brne. So všetkou našou batožinou ideme s dvoma taxíkmi na hotel. V prvom sú Wanda s Richardom. V druhom Šárika so mnou.

Na recepcii nás privíta naša známa recepčná. Okrem nášho jednorazového osobného stretnutia sa poznáme aj z našich častých telefonických rozhovorov. Kvôli tomu si vzala na dnes službu. Poprosím ju, že či by nám mohla zabezpečiť ubytovanie pre šesť osôb v Slavkove. Opýta sa ma, že či tí ďalší dvaja sú zo zahraničia. Odpoviem jej, že sú z Brna. Napriek tomu, že v Slavkove je už všetko beznádejne obsadené, tak recepčná to zvládne. Má totiž veľmi dobré konexie na všetkých recepciách nielen v Brne, ale aj v jeho blízkom a aj v ďalekom okolí.

A ktože sú tí dvaja z Brna? Nuž predsa Veruša so svojim manželom Václavom. Kvôli môjmu rozprávaniu o nich majú Wanda, Šárika a Richard záujem sa s nimi aj osobne stretnúť. Preto súhlasili, aby som aj ich pozval do Slavkova. Vlastne to navrhla naša šéfka Wanda. Preto cez hotelovú recepciu hneď telefonujem k Veruši. Mám šťastie. Zastihnem ju doma. Poviem jej o zmene nášho pôvodného plánu.

Veruša mi ale odpovie, že medzitým, ako som jej naposledy predvčerom telefonoval z Paríža, došlo k zmenám.

Václav už predtým mal zdravotné ťažkosti. Mal totiž značnú nadváhu. Ich známa lekárka mu preto predpísala diétu na schudnutie. Václav si ale nedal poradiť ani od lekárky. Naďalej sa prejedal. Každý deň si dával aj svoju dávku piva. A nebola to žiadna malá, ale poriadna dávka. Nuž a komu niet rady, tomu niet ani pomoci.

Keď si Václav včera dával pivo, tak upadol do bezvedomia. Sanitka ho ihneď previezla na pohotovosť. Keď sa ho tam podarilo prebrať z bezvedomia, tak Václav odmietol hospitalizáciu v nemocnici, podpísal reverz a žiadal, aby mu bolo umožnené domáce liečenie. Prišla tam aj naša lekárka. Snažila sa mu ten jeho hlúpy a riskantný nápad vybiť z hlavy. Ale Václav si znovu od nej nedal poradiť. Spolu s lekárkou sa s taxíkom dal odviesť domov. Službukonajúci lekár na pohotovosti totiž rázne zamietol poskytnúť na tento prevoz sanitku. Václav sa teda lieči doma.

Naša lekárka mi sľúbila, že ho bude každý deň navštevovať. Hneď mu zabezpečila aj súkromnú zdravotnú sestru. Václav ale sestru ihneď vyhodil. Mala totiž výhrady proti tomu, že pil pivo.

Bola som aj za našou susedkou. Býva neďaleko. Je to penzionovaná vdova a bývala lekárka. Myslela som si, že mi nejako pomôže. Veď viac hláv, je aj viac rozumu. Ale opak bol pravdou. Namiesto pomoci mi pridala o ďalšiu starosť navyše. Práve keď som bola u nej, tak zháňala niekoho, kto by sa na pár dni postaral o jej psa. Tak som jej priamo vbehla do rany. Vdova sa totiž práve chystala vycestovať za svojou vnučkou, ktorá študuje na univerzite v Prahe. Vnučka jej zavolala, že má veľké problémy. A to až také veľké, že si hodlá siahnuť na život. Čo som teda mala robiť? Tak teraz mám doma aj psa. Je to dalmatín. {

 

pes dalmatín

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Dalmat%C3%ADnsky_pes

 

http://www.google.sk/search?hl=sk&gs_nf=1&cp=12&gs_id=2&xhr=t&q=pes+dalmatín&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_qf.,cf.osb&biw=1024&bih=618&um=1&ie=UTF-8&tbm=isch&source=og&sa=

 

http://www.youtube.com/watch?v=99642AKp7ZY

 

http://www.youtube.com/watch?v=FAEzbw4lX00&feature=related

 

„Dalmatínsky pes patrí medzi najstaršie známe plemená a ich vzhľad sa zmenil iba neveľmi. Už v hrobkách starých egyptských faraónov sa objavujú nápadne bodkovaní psi, avšak s postavou chrta.“

 

} A ten pes mi pripadá nejako divný. Tak zvláštne sa chová.

Zamýšľam sa nad tým. Dobre viem, že aká je Veruša dobráčka. Keď sa jej ten pes zdá divným, tak to potom vskutku bude veľmi divný pes.

---