Übermensch

V izbe, na konci chodby, stojíš nahý pred zrkadlom a hľadíš, či to nie je viditeľné, či to nezbadajú, ak budeš kráčať po ulici, a v tebe sa to bude šíriť ako metastázy, ktoré ťa zmenia natoľko, že v istej chvíli, keď si budeš užívať to drsné milovanie s luxusnou prostitútkou, sa prederie von a zhltne celé tvoje telo, ktorému v žilách už netečie krvavá živica, ale iba lep, ktorý zneužívaš vo svoj prospech a ostatných prehliadaš ako duchov vlastnej minulosti, veď ťa aj tak raz nazvú kurvou a vyserú sa ti na hlavu, pošliapu po tebe a radostne si do teba utrú špinavé topánky, aby si si uvedomil, že život je vlastne len dočasný, a preto si ho užiješ v plnej kráse, hlučne a nonšalantne ako kráľ a ostatní ti budú závidieť tú špinu, kvôli ktorej teraz stojíš pred tým zlatom orámovaným zrkadlom, a čakáš, kým vyprskne zo všetkých tvojich otvorov a ukáže, že aj tá špina má dušu, no dušu netvora, v ktorého ťa premenila, pretože už dávno v tebe vzklíčila a celého ťa opanovala moc - a ty sa jej ochotne poddávaš.