Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZmena
26. 07. 2012
0
0
380
Autor
ancomm
Keď sa pozriem vôkol seba,
bolesť a hnev spať mi nedá -
- všade samá neprávosť;
Ja však neviem kde mám začať,
neviem, ktorým smerom kráčať,
ako povedať „Už dosť!“
Skúste tiež na chvíľu zastať,
pozrieť sa, čo môže nastať,
zakričte „Už stačilo!“
Nežime tak, ako treba -
- nemyslime len na seba...
Zničme, čo nás trápilo!
Vždy, keď máme možnosť zmeny,
možnosť zváľať chladné steny,
sami si to prehráme;
Tento boj však bude večný,
jeho priebeh nekonečný.
Tak ľahko sa nedáme!
Vo svete, kde už niet lásky,
okolo úst máme pásky,
naše hlasy zanikli;
No každý je mnou – a ja som
každým, kto je svojím hlasom,
komu slová prenikli
hlboko do jeho hlavy,
kto rozmýšľa bez úľavy
ako zmeniť tento svet;
Takto to už ďalej nejde,
čas sa kráti – čo ak prejde?
Možno cesty späť už niet;
Ostáva však viera v ľudí,
ľud sa možno predsa vzbudí
v slobode a rovnosti;
Bratstvo bude večným slovom
a zákonom v tomto novom
svete z ľudskej radosti.