Milenec a káva

Vo vetre úvah sa vznásaš

toto ráno,

na stole horúci čaj a káva,

vôňa strojí tvoju tvár,

oči sa v jedno so svetlým

povrchom okna spojili.

Teba nezaujíma, či je teplo,

alebo rastie tráva,

v tvojej hlave sa stále topí svár

v prúdoch myšlienok.

Teba nezaujíma svet divadelných

hier, stále iba na ten prstienok

pozeráš

a popijaš kávu, ten milenec z davu ťa zrazu

opustil.

Privoniaš k ruži na stole,

smutne a predsa zasnene

dvíhaš hlavu,

tvoja myseľ mizne

pomaly v prachu,

ktory padá na zem....

...vriaca voda zrazu stíchla

a ty si sa pichla, nožom do

palca,

jemná ozvena vzdychu

vyplnila samotu priestoru

tejto izby,

tú vôňu si si všimla síce,

ale ty zrazu spájaš svoju myseľ so smrťou,

bledne tvoje líce, pomaly...

... a tie kvapky krvi, čo zostali, vyschli spolu

s tvojimi úvahami

v speve zvončeka, ktorý oznámil by ti,

že matka nesie čerstvé rohlíky.