Ilúzia nočnej krásy

Ilúzia nočnej krásy

So mnou ruku nepodá si,

Kým nebudem sám...

Potom sťažka padá ráno,

Na oči mi sadá spánok...

V duši temno mám...

Pominie sa radosť v noci,

Zmútnie bôľ, čo z jasnej moci,

Povstal do svetla;

Príde deň, keď hrádza padne

Podmytá – tak nenápadne,

Sama sa zmietla...

Každý sen tu bude znova,

Kým ho človek nepochová

Na dno srdca tiel,

Ukáže sa tichá vláda,

Ktorá ma viac neovláda;

Ťahá do pekiel...

No kým stojím, budem mlčať,

Pokým budem v blate trčať,

Nepoviem už nič...

Keď sa ticho vzdá tej sily,

Narodím sa v inej chvíli -

- Necítim, tak krič!

Príde znova ku mne láska

Vo vetre, keď nebo praská,

Zanechám svoj žiaľ...

Noc príde a bude jasná,

Ako deň, no viac než krásna,

Zaspí opodiaľ.

---