Vojna nesmrteľných- Upír 2. Kapitola

Neďaleko lesnej čistinky sa začínajú objavovať malé svetielka, ktoré sa zhmotňujú do nejasného bodu. Vtáky, ktoré bedlivo sedeli v korunách stromov sa vyplašili a odleteli preč. Toto prekrásne ticho narušil výkrik mladej dievčiny, ktorá sa tu zjavila pred malou chvíľou.

„Pusť ma! Chcem ísť domov!“ Kričí vyplašená Tanako. Odstúpila od chlapa. Ešte raz si ho premerala pohľadom. Bol naozaj mladý. Krátke hnedé vlasy, modré oči a jasné plné líca. Postavu mal zrelého muža, ale jej sa na ňom niečo nepáčilo. „A...ako si to urobil?!“ Vykríkla, keď si konečne uvedomila, kde sa nachádza. Je to lúka. Ešte pred malou chvíľou stála na námestí plnom mŕtvol a teraz je tu s ním. „K...kto si?!“ Kríkla Tanako znovu.

„Upokoj sa.“ Ozval sa po chvíli muž.

„Nie! Ako sa mám upokojiť!“ Skríkla Tanako.

„Upokoj sa a všetko ti vysvetlím.“ Dodal pokojne. Pomaly s ak nej približoval.

„Stoj!“ Vykríkla a natiahla ruku pred seba a zamávala dlaňou na neho. Nechcela, aby sa k nej priblížil.

„Dobre..“ Povedal muž a pozrel sa jej do očí. Nevnímal vystretú dlaň,  ktorou na neho mierila. „ Ostanem tu, ale ty ma vypočuj.“ Dodal.

„Čo sa to tam stalo? Kto si? A..a kto, teda čo boli oni?“ Začala sa vypytovať.

„Práve si bola svedkom atentátu.“ Začal rozprávať, no v tom mu do reči skočila Tanako. „Atentátu? Akého? Na koho?“ Vypytovala sa.

„Vypočuj ma a možno to pochopíš.“ Hovoril chlap.

„Dobre...už som ticho.“ Odvetila Tanako pokojným hlasom.

„Si svedkom atentátu a podľa všetkého si i jediným, kto prežil.“ Povie pochmúrnym hlasom muž a skloní pohľad k zemi. Práve si uvedomil, čo jej teraz povedal.

„M..moja..“ Zakokce Tanako a stiahne ruku k telu. Nechá ju voľne visieť. Zatvorí oči a nadýchne sa. Padne na kolená do trávy. „Moja rodina....“ Zašepká a začne plakať. Nedokončí vetu. Muž sa na ňu pozrie a začne k nej pomaly kráčať. Je opatrný. Nechce ju vyľakať a hlavne nechce, aby začala jačať,  tak ako to robila pred chvíľou. V týchto lesoch nie sú jediný. On sám vie veľmi dobre, čo všetko žije v lesoch. Opatrne sa k nej skloní a položí ruku na jej rameno. „Viem, ako sa cítiš a je mi to ľúto.“ Zašepká. Tanako sa rozplače ešte viac. „Si si istý, že nikto neprežil?“ Nadýchne sa zhlboka a vyroní ďalšiu várku sĺz. Muž mlčí. Dáva tým najavo svoju odpoveď.

„Prečo...prečo si zachránil mňa?“ Šepne Tanako a utrie si slzy. Teraz musí byť silná. Nechce veriť, že jej rodina je mŕtva. Nemôže tomu tak byť. Boli jedinými, ktorých mala.

„To je dlhý príbeh...“ Odpovie jej muž. „Skôr, ako sa spýtaš ďalšiu otázku, odpoviem ti na predošlé. Mal by som ti toho dosť zatajiť a postupovať podľa postupov, ale nemôžem. Ty, Tanako, si sa stala stredobodom pozornosti už pred narodením.“ Hovorí šeptom muž.

„P-pred narodením?“ Zarazí sa Tanako a čo ju ešte viac zarazí je to, že zná jej meno. „Akoto, že poznáš moje meno?“ Zaklipká očami a utrie si slzy.

„Volám sa Michio a som syn 4 línie kráľovskej.“ Predstaví sa. „Pozorne počúvaj, čo ti teraz poviem. Tvoje narodenie bolo očakávané. Generácie na teba čakali.“ Ako hovorí, tak si k nej sadá. „ Keď som bol ešte malý, tak som stretol istú ženu, ktorá v našej dedine pôsobila ako šaman. Volala sa Lana. To ona nám všetkým povedala, že jedného dňa prídeš. Strážila tvoj rod dovtedy, než si sa narodila. Atentát, ktorý bol spáchaný na námestí bol práve kvôli tebe. Mala si tam zomrieť a tak by sa naplnila veštba.“ Rozpráva jej Michio.

Tanako všetko pozorne počúva a zdá sa jej to ako blud. Ničomu nerozumie. Nechce tomu rozumieť. „Aká veštba?“ Spýta sa.

„Veštba hovorí, že jedného dňa príde záchrankyňa, ktorá nás všetkých zbaví prekliatia.“ Odpovie jej Michio.

„Akého prekliatia?“ Vyvalí na neho Tanako oči. Vôbec mu nerozumie.

„Poviem ti jeden príbeh. Možno sa ti vyjasní.“ Usmeje sa Michio na ňu a prestane ju hladkať po pleci.

 

Kedysi dávno, keď bola príroda uznávaná sa narodilo istému šamanovi druhé dieťa. Pomenoval ju Mitsuko. Mitsuko bola veľmi láskavá a milá. Uznávala prírodu ako všetci. Nikto netuší prečo a ako sa to stalo, no jedného dňa, dňa, kedy Mitsuko dospela,  sa stal zázrak. Príroda uzavrela s Mitsuko a jej staršou sestrou Lanou dohodu. Dohodu, ktorú nikto nikdy nepočul. Zato, že Mitsuko dodrží svoje slovo dostala dar nesmrteľnosti a mágie. Lana dostala dar videnia budúcnosti. Podmienkou dohody bolo, že ani jedna z nich nesmie mať potomka. Nesmie poznať lásku. Sestry súhlasili a žili si pokojným životom. Obyvateľom dediny však nesmrteľnosť Mitsuko prekážala. Báli sa jej mágie. Jej samotná sestra jej tento dar závidela. Poslala proti nej všetkých dedinčanov a vyhnali ju z dediny. Mitsuko sa uchýlila na niekoľko storočí do hôr, kde spoznala tunajší ľud. Oni nevedeli, čo je Mitsuko zač a tak ju prijali. Tam spoznala Mitsuko lovca, do ktorého sa bezhlavo zamilovala. Vedela, že nesmie porušiť dohodu, ale láska k lovcovi bola väčšia ako k prírode. Počala mu dvoch synov. Tento čin sa Prírode protivil a tak zakročila. Keďže nemohla odobrať to, čo už kedysi dala, tak zakliala jej synov. Najstaršiemu, Shinichimu, dala dar nesmrteľnosti a mágie. Tento bol však iný. Aby mohol prežiť a používať mágiu, musel sa živiť ľudskou krvou a vraždiť . Mladšiemu, Moriovi, neudelila žiaden dar. Morio sa stal smrteľným ako jeho otec a bolo mu súdené zomrieť. Ako synovia rástli, stávali sa z nich statný muži. Shinichi, ktorý bol neukojený chuťou po krvi začal vraždiť dedinčanov. Morio nemohol trpieť ako jeho príbuzný umierajú. Michiko beznádejne prosila Prírodu, aby si vzala svoj dar naspäť. Tá jej však oponovala tým, že porušila danú dohodu. Akoby to nebolo málo, tak príroda zvýšila svoj hnev na najstaršom, Shinichim, a zakliala ho. Všetkých, ktorých Shinichi zabil sa stali jemu podobnými. Tento dar si niesli sebou i jeho obete. Michiko, ktorá sa vinila zato, čo sa stalo dedinčanom sa vyplašila a opustila hory. Vyčítala si, že je to všetko jej vina. Morio, mladší syn, sa snažil udržať dedinu pri živote a tak zhromaždil všetkých lovcov a vydali sa zabiť Shinichiho a jeho ukrutnú gardu. Vyhladovaný Shinichi zmasakroval svoju dedinu a zabil si svojho brata i otca. Aby im však nedal dar nesmrteľnosti a mágie, nechal ich upáliť obyčajnými ľuďmi. Shinichi si uvedomil akú veľkú má moc. Neváhal a obsadil celú dedinu. Behom niekoľkých storočí si vybudoval obrovské impérium. Mal jeden jediný sen a tým bolo zničiť svoju matku, ktorá žila v neďalekých horách. Vyslal za ňou tých najlepších mužov, ktorých mal, no ani jeden z nich sa nevrátil naspäť. Shinichi sa rozhodol, že sa o svoju matku postará sám. Bola totiž jedinou žijúcou bytosťou, ktorá by ho mohla ohroziť. Stáli si z oči do očí. Mitsuko i Shinichi proti sebe bojovali. Shinichi padol, no Mitsuko ho nedokázala zabiť. Vyčítala si svoju vinu, ktorú na ňom nesie. Predtým, než zmizla z očí svojmu synovi a navždy sa stratila nazvala svojho syna a jeho gardu ‚Upírom‘. Shinichi a jeho prívrženci sa stali prvými upírmi. Ľudia, ktorí prežili sa stali otrokmi nesmrteľných bytostí.

 

„Chceš mi teraz povedať, že historky o upíroch sú pravdivé?“ Spýta sa ho Tanako neveriacky, keď počúva jeho slová. Zdá sa jej to neuveriteľné, ale zapadá to do seba. To, čo dnes videla na námestí ju o tom presvedčuje. Boli to malé deti, ktoré bezhlavo zabíjali všetko, čo sa hýbalo.

„Áno.“ Odvetí jej Michio jednoducho.

„A to sa im nikto neubránil? Ako to, že o nich nik nevie v súčasnosti?“ Pýta sa naďalej Tanako.

„O tom je druhý príbeh.“ Usmeje sa na ňu.

 

Ako bežal čas, tak si Shinichi a jeho garda nesmrteľných, ktorí si hovorili upíri, podmaňovala okolité dediny. Mitsuko, ktorá žila v utajení v horách nečinne sledovala dielo svojho syna, ktorý túžil po moci. Legenda hovorí, že Mitsuko vyšla z ústrania a zachránila dedinu, ktorá mala padnúť rukou upírom. Dedinčania od nej žiadali pomoc. Mitsuko sa rozhodla, že im ju dá. Boli to lovci, skúsený lovci, no nemali nič, čím by sa mohli brániť. Proti mágii treba ísť mágiou. Mitsuko odovzdala trochu svojej sily do trinástich zbraní, ktoré nazvala ‚Loveckými zbraňami‘. Boli to jedinečné zbrane, v ktorých prebudila život. Tieto zbrane sa stali natoľko mocnými, že samy ovládali kúsok z jej moci. Takto vznikli prví Lovci. Mitsuko ich síce opustila, no predtým ich naučila ako sa prihovárať k svojím zbraniam a ako s nimi správne zaobchádzať.

 

„Takže i ľudia majú svoju mágiu?“ Pýta sa udivene Tanako.

„Lovci, nie ľudia. Lovci sú ľudia, ktorí sú vycvičený k zabíjaniu upírov. Ľudia nie.“ Ujasňuje jej to Michio.

„A akoto, že sme o nich doteraz nevedeli?“ Pýta sa ďalej Tanako.

 

Jedného dňa narazil Shinichi na ženu menom Lana. Doposiaľ nikto netuší ako prežila Lana následných tisíc rokov, ktoré za ten čas ubehli. Vie sa len toľko, že jej telo je staré. Lana sa Shinichimu predstavila. Prezradila mu kým je a čo majú spoločné. Shinichi chcel využiť jej daru videnia budúcnosti, aby dokázal určiť, kde sa jeho matka nachádza a Lana chcela využiť dar Shinichiho. Obaja si pomohli. Lana sa stala upírkou a dostala tak vytúženú nesmrteľnosť. Shinichi dostával zato jej rady a taktiky ako premôcť nepriateľov. Stala sa jeho pravou rukou. Lana však túžila po niečom väčšom. Lanine telo bolo staré, keďže zostarla za tie roky.  Túžila po mladom a nesmrteľnom tele. Jedného dňa mala vidinu o štyroch súrodencov, ktorí presne zapadali do jej plánov. Presvedčila Shinichiho, aby ich vycvičil a premenil. Jiro, najstarší zo súrodencov sa stal generálom vojska. Namachi sa stala osobnou strážkyňou Shinichiho. Nibori sa stal poskokom Lany a Aimi, najmladšia zo súrodencov, sa stala prvou známou lekárkou v tej dobe. Položila základy všetkých lekárskych techník, ktoré doteraz poznáme. Či už normálnych, či magických. Lanin plán bol dostať Jira na trón. Jej plán sa splnil. Presvedčila Jira, aby vyvraždil svojich súrodencov a pomohla mu zabiť i Shinichiho. Vymenovala Jira za Kráľa upírov. Ako kráľa ho museli všetci poslúchať. Jiro bol krutý a mocný. Netušil však, že telo Shinichiho si Lana schovala.

Jiro mal dcéru menom Michiko. Michiko, upírka, však nespĺňala jeho predstavy a zamilovala sa do obyčajného človeka. Otec ju miloval a tak ju vyhnal z územia, aby ju nemusel zabiť. Našiel si novú partnerku, ktorá mu dala potomka. Tento potomok bol unikátny v tom, že bol iný ako ostatný. Keito, nová Jirová manželka, počala dcéru Nariko. Keiko nebola obyčajnou upírkou. Patrila do prvej generácie, ktorú premenil Shinichi. Ovládala niekoľko tajomných kúzel, ktoré jej dopomohli k tomu, aby mohla premeniť svoje novonarodené dieťa na upíra. V celej histórii sa toto nikdy nestalo. Ak by matka premenila svoje dieťa na upíra, ostalo by navždy upírom a nikdy by nevyrástlo. Keito však mala plán. Využila temných kúzel a svoju dcéru nechala tak vyrásť. Nariko sa stala druhou bytosťou, ktorá mala rovnaké vlastnosti ako Shinichi. Nebola človekom, zrodila sa ako upír. Nemala city, nemala emócie, nemala nič. Bola dokonalou zbraňou. Keito ju naučila mágii liečenia a Juro zase mágii obrany. Z Nariko sa stal vynikajúci dedič trónu, ktorý nikdy nepadne. Po atentáte na jej otca, ktorý pritom zomrel sa stala následníkom trónu. Jej matka zbabelo utiekla a nikto netuší, čo sa s ňou stalo. Nariko prevzala trón. Bola inteligentná, krásna a mocná. Nepočúvala Lanu. Dala ju vyhnať z územia. Skupina Lovcov uzavrela s Nariko dohodu a vytvorili tak Radu starších. Do Rady starších sú pridaný len výnimočné bytosti. Rada starších určuje pravidlá a stará sa o poriadok. Pravidlo, ktoré vydala bolo ‚Pravidlo dňa i noci‘.

 

„Dňa i noci?“ Zopakuje Tanako nechápavo.

„Pravidlo, teda zákon, ktorý určuje poriadok. Cez deň patrí svet ľuďom. V noci zase upírom. Žiaden človek nesmie byť zabitý cez deň a upír cez noc. Takzvaná harmónia. Tí, čo vychádzajú v noci von sa stávajú obeťou. Upíri žijú spoločne s kráľovnou a lovci zase so svojím vodcom. Rada starších m určuje pravidlá.“ Hovorí Michio.

Tanako sa len zarazí. Keď si predstaví, že po poslednej party prišla skôr  domov, tak sa jej uľaví. Ak by prišla o niekoľko hodín neskôr a natrafila by na toho upíra, tak by bolo po nej. „Ale akoto, že to nikto neporušil?“ Spýta sa zvedavo.

„Heh.“ Usmeje sa Michio. „ Kráľovná upírov je dosť tvrdá. Ver, že zapliesť sa s ňou je nebezpečné. Pokiaľ o tebe nevie, tak si v bezpečí.“ Vysvetľuje s malým úškrnom na tvári. Nariko pozná veľmi dobré.

„Ehm...a prečo to všetko tak dobre vieš?“ Spýta sa Tanako, ale odpoveď už asi sama pozná. „Ty...ty si?“

„Áno, som. Ale neboj sa.“ Ubezpečí ju, ale to už je neskoro. Tanoko sa okamžite postaví a odstúpi od Michia. „Hovorím ti, aby si sa nebála. Keby som zlý upír, tak ťa asi nezachránim a nerozprávam ti tu náš príbeh. Zabil by som ťa ihneď.“ Ubezpečuje ju Michio.

Má pravdu. Ak by ju chcel zabiť, urobil by to už dávno a vôbec by ju nezachraňoval.

„Počúvaj ma Tanako. Mám pre teba návrh.“ Pomaly vstáva a hovorí jej. „Je mi ľúto tvojej rodiny a blízkych.“Vzdychne si.“ Ale môžem ti pomôcť. Legenda hovorí, že ty nás vyslobodíš.“ Kráča k nej a pomalými pohybmi siaha k rukoväti katany.  „ V takomto stave, ale určite nie.“

„Ty...čo chceš?“ Tanako pomaly ustupuje dozadu.

„Dám ti silu a moc, skúsenosti, ktoré mám. Vedz, že to nerobím len pre teba, ale i pre seba. Veštba sa musí naplniť.“ Vraví Michio a stále sa k nej približuje.

„Ty..“ Tanako vyvalí oči a pozrie na neho. „Chceš ma premeniť na upíra?“ Spýta sa a chytí sa za krk. Videla to vo filmoch. Upíri premieňajú iných tým, že sa im zahryznú do krku. Asi je to bolestivé a ona to nechce.

„Nie..“Odvetí jej rázne. „Ja z teba urobím Lovca.“ Vytasí katanu z pošvy a vystrie k nej ruku s katanou. „Spravím z teba najmocnejšieho lovca, Tanako.“

---