Aký si?

Toto dielo ešte dokončujem, nachádza sa na https://docs.google.com/file/d/0B9YySrt6EIxhbzVETU1xZ181UUk/edit?usp=sharing (tento dokument môžem meniť len ja) a https://docs.google.com/document/d/1Fwty2EoAJodSITiS1HcqRZSzQHMRIjXFXRgSNh38Ye0/edit (toto môžete upravovať aj vy, poteším sa novým nápadom). Pomôžte mi rozvinúť žlté časti.

Toto dielo venujem Lenke, Anežke a Jozefovi, ktorí ma inšpirovali pri výbere hlavných postáv

Zem. Planéta, na ktorej vznikol život. Život, ktorý má mnoho podôb. Jedna z nich je inteligentná a voláme ju človek. Človek má rôzne osudy. Tri z nich si priblížime v tomto diele. Doriana Graya, ktorého túžba po mladosti a kráse priviedla k smrti, Dolores Haze, zvanú Lolita, ktorá po zneužití vlastným otčimom hľadala pravú lásku, no v manželstve ju nenašla, a Annu Kareninovú, ktorá dala prednosť skutočným citom pred formálnym manželstvom, na čo doplatila rozbitím rodiny a v konečnom dôsledku životom. Tieto tri postavy nie sú moje, prevzal som ich od iných autorov. Dokonca sa ich osudy neodohrávajú v rovnakom čase a mieste. V mojom príbehu sú však premiestnené do rovnakého časopriestorového rámca, ktorý si môžete umiestniť kdekoľvek a kedykoľvek. Prajem vám príjemné čítanie.

--

„Potlačte!“ vraví sestrička mladej žene ležiacej na pôrodnom lôžku. Má sotva osemnásť rokov. Personál už myslí na Vianoce, ale najprv musia dokončiť pôrod. Keď sa konečne dieťa narodí, sestrička ho ukazuje matke, ale tá už nejaví známky vedomia. „Zomrela,“ povzdychne si. Dieťa preto odnesú a dajú ho na adopciu istej bezdetnej Anne. Bezvládnu rodičku odnesú do márnice, keď v tom...

--

„Som krásny,“ vraví pred zrkadlom mladý muž. Vyčesáva svoje dlhšie vlasy, upravuje si fúzy a čistí zuby. Keď už je spokojný so svojím výzorom, odíde do izby a začne čítať noviny. Jeho pozornosť zaujme inzerát: „Škola maľovania. Hľadáme talenty.“ Rozhodne sa, že to skúsi, veď od mala si kreslil po všeličom. Vyberá sa teda na miesto uvedené v inzeráte a tam ho zbadá starší pán menom Basil Halward. „Dorian Gray,“ predstaví sa mladík. „Vítam vás, pane. Sadnite si, o chvíľu začne prezentácia kurzu.“ Dorian Gray počúva, no všíma si, že Halward sa jednostaj pozerá na neho. Po skončení prezentácie Halward podíde ku Grayovi a povie mu: „Chcem, aby ste nielen maľovali, ale aj slúžili ako model pre vašich kolegov. Bude z vás nádherný obraz.“ Gray súhlasí.

--

„Kde to som?“ otvorí oči rodička v márnici. „Dolores Haze, vy žijete!“ zakričí upratovačka, ktorá čistila posteľ po domnelej mŕtvole. Dolores sa postaví a vypytuje sa: „Prečo som tu a kde je moje dieťa?“ „Mysleli sme si, že ste mŕtva, preto ste tu. Dieťa sme už dali na adopciu.“ „O dieťa mi nejde. Jeho otca som aj tak nemilovala. Bol to môj nevlastný otec Humbert Humbert, ktorý viac miloval mňa ako moju matku. Sama neviem, kde skončil. Potom, ako zabil Clarea Quiltyho, sa po ňom zľahla zem. Dúfam, že bude spravodlivo potrestaný.“ Dolores s upratovačkou odchádzajú z márnice a mladá žena ide domov.

--

Koncom roka prichádza Dorian Gray na prvú hodinu maľovania. Dorian načúva vrave, ale nerozumie jej. Nakoniec sa dovtípi, že práve jeho budú maľovať. „Liečenie duše skrze zmysly, liečenie zmyslov skrze dušu,“ počuje slová lorda Henryho Wottona. Dorian sa spýta, čo tým lord myslel. Lord odpovedá, že to je jeho prístup k maľbe, ktorý uplatní aj pri tvorbe Dorianovho portrétu. Čoskoro sa z Doriana a Henryho stanú priatelia. Henry hovorí, že človek by si nemal odopierať, kým je mladý a krásny. Dorian si uvedomí, že ak bude obraz hotový, bude mu pripomínať, aký bol kedysi krásny, zatiaľ čo on sám sa bude meniť. S týmito myšlienkami sedí a pózuje pri tvorbe portrétu.

--

Lolita, ako ju nazval jej nevlastný otec, prichádza domov bez dieťaťa. Brat James ju utešuje: „Nehnevaj sa na nich, aj tak by ti dieťa pripomínalo Humberta. Aj naša mama Charlotta svoje prvé dieťa dala na adopciu, šesť rokov pred tvojím narodením. Bola mladá a pochabá a nevedela sa o ňu postarať. Dnes to už určite je veľká žena. Možno sa niekedy stretnete.  Ozaj, máš chlapca alebo dievča?“ „Neviem, brácho,“ odpovie Lolita a ide spať.

--

Anna Kareninová prichádza do nemocnice s úsmevom na tvári. „Konečne budem mať dieťa,“ vraví si. Keď jej ukážu dievčatko, ktoré porodila Dolores, celá šťastná si ho privinie na hruď. Poďakuje sa a spolu s manželom odchádza domov. Dcérku pomenuje Mária. Doma ju prvýkrát prebalí a vzdychne si: „Lepší darček ku Vianociam som si nevedela predstaviť.“

Na dieťatko sa prišiel pozrieť aj Annin brat Stepan Oblonský. S manželkou Darjou, nazývanou Dolly, prechádza krízou, pretože ona má podozrenie na neveru. Dolly preto navrhla návštevu Anny, aby si v pokojnej atmosfére všetko vyjasnili a zdieľali sa.

--

S novým rokom prišlo nové kolo súťaže SuperStar. Dorian sa rozhodol, že to skúsi. „Prečo by som neskúsil, veď spievať viem.“ Prihlási sa teda na casting. Keď nadišiel deň castingu, Dorian sa upravil, vyobliekal, aby urobil dojem, a išiel do hotela. Vošiel do miestnosti a zbadal Basila Halwarda v porote. „Pán Halward, vitajte,“ vyšlo z neho. „Gray, začnite spievať,“ povie predseda poroty. Keď Dorian zaspieva pieseň, ktorú mal pripravenú, porotcovia ho pochvália. Halward hovorí: „Pán Gray, spievate slušne, aj obal je slušný. Posúvame vás ďalej.“ „Ďakujem,“ odpovie Dorian a odchádza.

--

„Dopočul som sa, že si postúpil v SuperStar,“, hovorí Henry Dorianovi. „Ty si už veľký muž, počúvaj. Ak chceš, budem tvoj hlasový pedagóg. Aby si nielen dobre vyzeral, ale aj správne spieval. Budeš veľká hviezda.“ „Vy ste zlatý, pán Wotton,“ s dojatím odpovedá Dorian Gray. Dvojica sa rozchádza a každý ide svojím smerom.

--

Dolores Haze práve oslávila osemnáste narodeniny a preto sa prihlásila do súťaže Miss. „Nezistia, že máš dieťa?“ pýta sa jej brat James, ktorý pracuje ako námorník. „Je to na mne vidno? To, čo som nosila v bruchu, nie je moje dieťa. Je to Humbertovo dieťa. Porodila som ho síce ja, ale nevzniklo z mojej vôle. Nie som matka,“ odpovedá Lolita. „Čudná logika,“ myslí si James, „ale keď si rozhodnutá, choď. Máš na to.“ „Ďakujem,“ hovorí Dolores a ide na casting.

Na casting Miss sa prišiel pozrieť aj Dorian Gray. Zbadal súťažiace, ako sa pripravujú na vystúpenie pred porotou. Medzi nimi ho zaujala jedna, ktorá nacvičovala tanček. Priťahovala ho, hoci jej vek odhadoval na maximálne šestnásť rokov. Priblížil sa k nej a povedal: „Pri tebe, dievča malé s krásnym zrakom, ožíva chvíľa, čo umrela mi už. Nedaj sa strhnúť cestou krivolakou, na ktorej život slávi nespútaný muž.“ „Túžim po tvojej kráse,“ odpovedala Lolita. A naozaj: Dorian bol taký krásny, že keby bol ženou, nemala by proti nemu šancu. Dorian si však tieto slová vysvetlil tak, že Lolita ho chce ako muža. To mu zvýšilo sebavedomie. „Som semifinalista SuperStar, mimochodom. Môžem spievať do tvojho tanca,“ chváli sa Dorian pred Lolitou. „A azda poznáš pieseň, na ktorú tancujem?“ „Nie, ale niečo už len zaspievam.“ „Ty si vynaliezavý. Ty ma balíš, však? Tak ľahko ma nedostaneš. Už musím ísť pred porotu. Maj sa!“ odpovie Lolita a Dorian odchádza.

--

V semifinálových kolách Dorian Gray postupoval raketovou rýchlosťou. Aj za pomoci lorda Henryho sa stal uznávaným spevákom. Všetci ho obdivovali ako hviezdu. Aj Kitty Ščerbacká, sestra pani Oblonskej, podľahla ošiaľu dorianománie. Raz sa Kitty vybrala na finálové vystúpenie SuperStar. Počas prestávky sa jej podarilo dostať do zákulisia, kde sa stretla s Dorianom Grayom. Padli si do oka a veselo sa rozprávali. Kitty netušila, že Dorian už má v srdci Lolitu. Keď sa šou skončila, za Kitty prišla jej sestra Dolly Oblonská a povedala jej: „Konstantin Levin sa s tebou chce stretnúť. Je to vážne.“ Kitty si uvedomila, že má nápadníka, a vyhýbavo odpovedala: „Dobre, pôjdem.“

--

Dolores Haze sa dostala do finále Miss. Keď sa pripravovala na vystúpenie, jej spolusúťažiaca sa jej spýtala: „Prečo si taká veselá, taká uvoľnená, že niekedy ani nepočúvaš presne pokyny trénerky?“ „Som zamilovaná,“ odpovedala Dolores. „Neviem, ako sa volá, ale je to môj rozprávkový princ. Ak vyhrám Miss, určite ma bude chcieť za manželku.“ „Tak to si ho prever, nie že sa nešťastne vydáš,“ vraví finalistka.

Nadišiel deň finále Miss. Dievčatá sa nahodili do rób a predvádzali sa pred publikom. V ňom sedela aj Anna Kareninová ako potenciálna módna návrhárka. Keď prišiel rad na predstavenie Dolores, Anna spozornela. Všimla si, že toto dievča sa nápadne podobá na malú Máriu. Podobu Márie so sebou si všimla už skôr, ale teraz jej to dávalo nový zmysel. Keď došlo k vyhláseniu výsledkov, všetci zatajili dych. Nakoniec sa novou miss stala práve Dolores Haze. To stačilo, aby sa Anna z publika postavila a zakričala: „Táto žena je matkou. Porodila moju adoptívnu dcéru.“ Dolores zachovala kamennú tvár, ale bývalá miss, ktorá jej nasadila korunku, sa jej spýtala: „Je to pravda?“ Dolores zakričala: „Kto ste, že to môžete tvrdiť?“ „Som tvoja sestra Anna, Dolores. Prepáč mi to,“ ozvalo sa z publika. „Vysvetlite nám to, slečna Haze,“ prísne zvolá riaditeľka súťaže. „Áno, porodila som dieťa, ale necítim sa byť matkou. To dieťa je produkt sexuálneho zneužívania zo strany môjho otčima. To, že si ho adoptovala práve moja sestra, je náhoda. Nech je ona jeho matkou. Anna, želám ti, aby si rodila.“ „Zoberte jej korunku a dajte ju prvej vicemiss,“ vraví riaditeľka. Smutná Lolita schádza z pódia a ide si to vybaviť s Annou, keď...

„Dolores!“ zakričí Dorian Gray, ktorý pred chvíľou dorazil z finálového kola SuperStar. „Čo si to urobila?! Mohol som chodiť s miss, a teraz? Nevedel som, že si taká slabá.“ „Prepáč mi to, Rozprávkový princ. Nemohla som klamať,“ odpovedá Dolores. „Týmto si zabila našu lásku,“ pohŕdavo odvrkne Dorian a odchádza.

--

Po víťazstve v SuperStar si Dorian povzdychne: „Ach, keby som takýto mladý zostal navždy, a namiesto mňa by sa menil napríklad môj portrét...“ Lolita ho pozve na afterparty Miss, kde sa stretáva s Annou Kareninovou. Anna vidí, že Dorian Gray strieda tanečné partnerky veľmi často. Nakoniec tancuje aj s ňou. Anna sa ho pýta: „Naozaj ľúbiš Dolores?“ „Je veľmi naivná, mrzí ma, že prezradila svoje materstvo. Jej dcéru teraz vychovávaš ty?“ „Áno, a predstav si, čakám ďalšie dieťa. Budem rodiť, ako mi to popriala. Neviem, aké to bude, ale teším sa na to.“ „To aj ja. Ahoj, Anna!“ končí rozhovor Dorian a odchádza z party.

--

Dorian sa pozrel na obraz, zobrazujúci jeho mladosť a krásu – a skoro omdlel. Obraz sa zmenil, vidno na ňom úškľabok, zatiaľ čo skutočná tvár ostala krásna. Vtedy si Dorian uvedomil, že jeho prianie sa vyplnilo. Aby na to ale nikto neprišiel, musel obraz schovať v podkrovnej izbe, kde nikto nechodí. Začal sa pýtať, prečo sa zmenil portrét. Nakoniec si spomenul na incident po finále Miss, kedy pohrdol Lolitou. Rozhodol sa, že ju odprosí. Prišiel za ňou a povedal jej: „Prepáč mi to, Dolly. Nehnevám sa, ale chcem ťa priučiť rafinovanosti. Už nie si malé dieťa, hoci na mňa stále tak pôsobíš. Túžim po tvojej kráse.“ „Myslíš to tak, ako ja, alebo inak?“ odpovedala exmiss. „A ako si to myslela ty?“ pýta sa spevák. „Ja som chcela povedať, že túžim byť taká krásna ako ty. Ty asi chceš moju krásu vlastniť, však?“ „Tipuješ správne. Chcem sa s tebou oženiť.“ „Nie je na to skoro?“ vyhŕkne Dolores. „Ja hľadám skutočnú lásku, takú, akou bol Richard Schiller. Milovala som ho ako dieťa, ale zomrel na týfus. Ty si krajší ako on, ale aký si vnútri, to neviem. Nechajme nášmu vzťahu ešte čas.“ „Tak sa zatiaľ maj,“ zdvorilo sa lúči Dorian Gray a odchádza domov.

--

„Vraj si sa zaľúbila do toho Graya zo SuperStar,“ pýta sa James svojej sestry. „Áno,“ odpovedá Dolores. „Je úžasný. Nehnevá sa, že som neuspela v súťaži. Je taký romantický...“ „Možno to má nacvičené. Nevieš, akí sú dnes sukničkári. Si veľmi idealistická. Dávaj si pozor na mužov, nevieš, kto bude nový Humbert. Ak ti niekto ublíži, zabijem ho.“

--

Kitty sa stretla s Konstantinom Levinom. „Asi vieš, prečo som ťa zavolal. Chcem ťa požiadať o ruku.“ „Rozumiem vám, pán Levin, lenže ja ľúbim Doriana Graya. Vašu ponuku neprijímam, i keď by to bolo zabezpečenie. Dovidenia,“ vraví Kitty. „Počkaj,“ kričí na ňu Konstantin. „Svojho starého priateľa takto opustíš?“ „Už som sa rozhodla,“ odpovedá Kitty.

Neskôr sa vyberá do divadla. Stretáva tam Doriana Graya. Sadnú si vedľa seba a pozerajú Rómea a Júliu. Popri tom si Kitty hovorí: „Ach, keby sme sa aj my tak milovali...“ Dorian ju preruší: „Kitty, ty ma ľúbiš?“ „Áno, miláčik, chcem sa za teba vydať.“ „Zadrž,“ vraví Dorian. „Ja som sa nikdy nechcel oženiť s tebou. Ja už mám inú priateľku. Je mi to ľúto, Kitty. Páčiš sa mi tak, ako sa žena môže páčiť žene. Ale moje srdce patrí inej.“ „To nehovor! Ja som kvôli tebe odmietla iného nápadníka a teraz mi urobíš toto?! Aký si? Si odporný sukničkár! Nechcem ťa už ani vidieť, lebo za krásnym výzorom sa skrýva pokazený charakter. Odíď!“ kričí Kitty a Dorianovi neostáva iné, len zdrhnúť.

--

„Dolly, svetlo môjho života, oheň mojich slabín, si tu?“ pýta sa Dorian Gray, keď vchádza do domu Hazeovcov. „Ja som tu,“ odpovedá James. „Moja sestra ešte spí. Čo potrebuješ?“ „Chcel by som s ňou hovoriť.“ Vtom sa Dolores prebudí a pýta sa Jamesa: „Kto prišiel?“ „Tvoj nápadník, ten Gray,“ hovorí James. Dolly ho privíta: „Ahoj Dorian! Ako sa máš?“ „Celkom dobre, Dolly. A ty?“ „Som trochu rozospatá, ale som ochotná ťa počúvať. Prečo si prišiel?“ „Vieš, rozmýšľal som o našom vzťahu. Myslím si, že sme už pripravení byť viac ako priatelia.“

-- (Hazeovci sú chudobní, preto sa Dolores vydá za Doriana)

Nadišiel svadobný deň Doriana a Dolores. Nevesta si obliekla dlhé šaty, ženích elegantný oblek a vybrali sa pred oltár. Keď sa ich kňaz pýtal, či si sľubujú lásku a vernosť, odpovedali áno. Znelo to tak nádherne z úst krásnej slečny a jej urasteného partnera, ktorý vyzeral stále na dvadsať rokov. Po obrade sa svadobčania nahrnuli do sály, v ktorej prebiehala oslava spečateného zväzku. Medzi hosťami bola aj Anna Kareninová a jej švagriná Dolly Oblonská.

-- (pomýlenie dvoch Dolly)

„Tak teraz už si moja, Dolly. Alebo Lolita. Ako ťa mám volať?“ pýta sa Dorian Gray svojej manželky. „Dolly ma volal aj Richard, mám to radšej ako to smiešne meno, ktoré mi dal Humbert.“ „Dobre, budeš Dolly. Priprav sa, dnes večer skončíme v posteli.“ „Som tvoja prvá?“ pýta sa večer Dolores. „Áno,“ zaklame Dorian. „To som rada,“ hovorí Dolly a vyzlieka sa. Po milovaní obaja zaspávajú, pričom Dorian hovorí: „Chcem, aby sme to robili každý týždeň.“ Dolores v polospánku odpovedá: „Dobre, ale ty mi za to budeš kupovať veci, ktoré potrebujem.“

--

„Sklamala som sa v tebe, Dorian. Ten lord Wotton má na teba zlý vplyv. Mal by si ho prestať počúvať,“ hovorí Dolores. „Never všetkému, čo počuješ. Som úplne obyčajný človek a milujúci manžel. Nepodvádzam ťa, slušne zarábam a starám sa o teba. To ty si rozmaznané decko, Lolita.“ „Nevolaj ma tak, Dorík.“ „Ty mňa nevolaj Dorík!“ „Dobre, Dorian, ale uznaj, že naše manželstvo nie je bežné. Už sa cítim ako Dolly Oblonská. Vnímaš ju vôbec?“ „Tá s tým Stepanom? To je vyriešený prípad. Zmierili sa a sú opäť v pohode.“ „A kto za to môže?“ „Ak myslíš na Annu, tú sem neťahaj. Tá má dosť svojich starostí. Nedávno porodila syna, nemá čas riešiť náš vzťah.“ „Dobre, Dorian, ale kontakt s ňou udržím.“ „Ako chceš, Dolores,“ hovorí Dorian a hádka sa končí. Dolores však náhle pocíti bolesť v hrudi. „Mám infarkt,“ hovorí mužovi. „Nemaľuj čerta na stenu, Dolka. Dúfam, že nezomrieš.“ „Tento tvoj záujem je falošný,“ smutne hovorí Dolores. „Umriem, a za to môžeš ty. Aký vlastne si, že to dopustíš?“ A skôr, ako prišla záchranka, Dolores Grayová padla mŕtva na zem.

--

„Neplač,“ utešuje Basil Doriana. „Prekonáš jej stratu.“ „Už som prekonal. Vlastne som rád, že umrela. Je to zavŕšenie etapy môjho života. Teraz môžem byť opäť slobodný.“ „Ty si ale cynický,“ hovorí mu Halward.

--

„Ten Dorian Gray je celkom sympatický,“ vraví Anna Kareninová svojmu manželovi. „Dávaj si pozor, aby si sa doňho nezamilovala,“ odpovedá Alexander. „No to mi nenapadne, môj miláčik, veď mám s tebou Sergeja,“ uisťuje ho Anna. Vnútri však cíti, že Alexander nenapĺňa jej citové potreby. Viac sa stará o svoju politickú prácu ako o rodinu. Keď raz bola Anna na reprezentačnom plese, stretla tam Doriana Graya. Ten začal tancovať a bol taký dobrý, že si Anna chcela zatancovať aj s ním. Keď už spolu tancovali, Anna sa vyznala: „Páčiš sa mi. Je mi trápne hovoriť to čerstvému vdovcovi, ale je to tak. Si mi sympatický.“ „Aj ty sa mi páčiš, Anna,“ odpovedá Dorian. „Nechoď na mňa tak rýchlo, som vydatá,“ upozorňuje ho Anna. „To nevadí. Láske sa medze nekladú. Som bohatší ako Alexander a som umelec. Maľujem obrazy, okrem toho, že som spevák.“

--

Dorian sa dostáva do smotánky, kde stretáva manželov Kareninovcov. Anna, neuspokojená svojím manželom, sa zamiluje do Doriana. Ten sa chopí príležitosti a začne lákať Annu na svoje bohatstvo. Má cennú umeleckú zbierku, sám tvorí nové obrazy a kochá sa ich krásou v kontraste s vlastným portrétom.

--

„Ty si spôsobil smrť mojej sestry!“ zreve Anna na Doriana. „Keď zistila, aký si, prešla ju chuť žiť.“ „Nemôžeš ma súdiť, veď ma ani nepoznáš,“ bráni sa Dorian. „Ja že ťa nepoznám? A kto ťa zoznámil s mojím manželom, čo posilnilo tvoju kariéru? Takto sa nám odplácaš?“ „Anna, upokoj sa. Možno si tehotná, táto hádka nášmu dieťaťu neprospieva.“ „Ako to vieš? Áno, som tehotná, ale dieťa, ktoré porodím, nebude nosiť tvoje meno!“ „Chceš dieťa len pre seba. Sergeja ti zobral Alexander, tak teraz k dieťaťu muža nepripustíš. Si odporná, Anna!“ odvrkne Dorian a odchádza.

--

„Dorian môj, už ma opäť ľúbiš?“ pýta sa Anna krátko pred pôrodom. „Áno, Anka,“ znie nepresvedčivá odpoveď, ktorá však Annu uspokojí. „Už mám bolesti. Budeš tu pri mne stáť a povzbudzovať ma?“ „Že váhaš? Si moje slniečko, nedám ťa za nič na svete.“ „Moment. To si hovoril aj Dolores?“ pýta sa Anna. „Tieto slová nie, ale mal som ju rád.“ „Nezneužil si ju ako mnohé iné?“ „Anna, vieš čo je manželstvo? Asi áno, veď si ho sama zažila. Ozaj, už si rozvedená s Alexandrom?“ „Áno, i keď to bolo ťažké. Rovnako ako tento pôrod. Už tu trčím tri hodiny a decko nikde. Nemôžem rodiť, keď myslím na Alexandra. Odíď na chvíľu, prosím.“ Dorian odchádza na chodbu a po hodine za ním príde lekár. „Máte dcéru,“ hovorí čerstvému otcovi. „Anička moja, ty si to zvládla,“ hovorí Dorian Gray ležiacej rodičke. „Je krásna po tebe,“ pochvaľuje si svoju dcéru. „Keď sa zotavíš, pôjdeme na dovolenku do Talianska.“ „Dobre, oddýchneme si od starostí,“ prikyvuje Anna a pomaly vstáva z lôžka.

--

Basil telefonuje Dorianovi: „O chvíľu odchádzam do Francúzska. Chcem ťa však ešte predtým vidieť. Dopočul som sa totiž, že mnohí ľudia, s ktorými si niečo mal, stratili zmysel života a skončili smrťou. Povedz mi, priateľu, prečo rozsievaš toto strašné semeno?“ „Ak to chceš vedieť, poď ku mne. Bývam v centre mesta, určite tam trafíš.“ Basil teda prišiel do Dorianovho bytu. Dorian mu povedal: „Myslíš si, že hriechy by sa človeku vpísal do tváre? U mňa to tak nie je. Ak chceš, odhalím ti svoju dušu.“ Odhalí obraz, ktorý kedysi Basil namaľoval, a nastalo ticho. Keď Basil videl znetvorený portrét, nemohol veriť, že toto maľoval on. Veď do portrétu Doriana Graya vložil svoje majstrovstvo. Pozrie sa do rohu, a keď uvidí svoj podpis, vykríkne. „Prečo si len vyslovil to prianie, aby si sa nemenil ty, ale portrét?! To ti zničilo dušu! Zachráň sa, Dorian! Zmeň sa a zmení sa aj obraz.“ „Nie, mne už niet pomoci. Som taký, aký som, a to si ty zapríčinil.“ Dorian chytí nôž a prebodne Basilov krk.

--

„Alan Campbell, kde si?“ pýta sa Dorian Gray do telefónu. „Neotravuj, čo chceš?“ odpovedá Alan. „Mám v dome mŕtvolu a na tebe je, aby si ju zahladil. Nemusíš vedieť, ako dotyčný zomrel, len sa zbav tela!“ „Toto ti nesplním! Narobil si mi dosť problémov, teraz si svoj žehli sám!“ „Bola to samovražda,“ zaklame Dorian. „Tak dobre, aby podozrenie nepadlo na teba. Prídem o chvíľu.“ Len čo Alan príde do Dorianovho domu, uvidí mŕtveho Basila Halwarda. „Nevrav mi, že on sa zasamovraždil. To ty si ho zabil, však?“ „Áno, bol som to ja. A ak mi nepomôžeš, odpracem aj teba!“ Po týchto slovách Alan zlikviduje Basilovo telo.

Ešte v ten deň odchádza Dorian Gray do spoločnosti spolu s Annou Kareninovou. Je však akýsi nesvoj, akoby ho trápilo svedomie. Anna sa ho pýta: „Čo sa deje, Dorík?“ „Nevolaj ma Dorík, veď mám už tridsaťosem rokov. A vôbec: čo sa do mňa staráš?“ Dorian Gray opúšťa Annu Kareninovú a ide do klubu na predmestí. Tam vidí ľudské trosky, ktorým zničil život. Jedna žena sa ho spýta: „Nie si ty novodobý Faust, ktorý sa zapredal diablovi?“ „Radšej ma volaj Rozprávkový princ,“ znie odpoveď Doriana. To začul James Haze a namieri revolver na Doriana. „Ty si mi pred osemnástimi rokmi zabil sestru, teraz zabijem ja teba.“ „Neviem, o čom točíš, veď mám len dvadsať rokov,“ zachráni Doriana jeho výzor. James vráti revolver do puzdra. Žena, ktorá koketovala s Dorianom, sa pýta Jamesa: „Prečo si ho nezabil?“ „Nevidela si, veď je na to primladý.“ „To je jeho kúzlo. Zapredal dušu diablovi za večne mladú tvár. Je to on, kto zviedol moju spolusúťažiacu v Miss a oženil sa s ňou. No keď zistila, aký v skutočnosti je, zmohol ju infarkt.“ James sa zdráha uveriť, ale jeho opovrhnutie Dorianom narastá.

--

„Tam je James!“ vykríkne Dorian Gray na stretnutí smotánky v zimnej záhrade. „Upokoj sa, máš halucinácie,“ vraví mu Henry Wotton. Dorian si uvedomí, že sa bojí smrti, ktorej takmer čelil, a preto má vidiny Lolitinho brata. Keď sa však vyberie na poľovačku, nešťastnou náhodou zastrelí práve Jamesa Hazea. To zničí jeho strach zo smrti a Dorian si začne uvedomovať, že sa musí polepšiť. Preruší svoj románik s dedinčankou skôr, ako by došlo k zneucteniu. Neskôr sa stretáva s Henrym pri klavíri. Pýta sa ho: „Čo by si povedal na to, že ja som zabil Basila Halwarda?“ „Ty? Nebuď smiešny. Zločin patrí spodine, my sme šľachta. Čo by ti prospelo, keby si celý svet získal, ale svojej duši uškodil?“ Dorian prestane hrať na klavíri. Uvedomí si, že portrét je obrazom jeho duše. Chce sa vymaniť z vplyvu Henryho, ale nedá sa to. Pokusy o morálku sú zosmiešňované. Dorian odchádza z miestnosti a po dohodnutí ďalšieho stretnutia prichádza domov.

--

 „Ten Dorian je ale riadny podliak. Zviedol ma, následkom čoho som stratila syna, a teraz sa háda už aj so mnou. Žiarlim naňho, ani sama neviem prečo. Asi najlepšie urobím, keď sa mu stratím. A to doslovne.“ Anna sa rozhodla, že skoncuje so životom. Išla na železničnú stanicu a skočila pod vlak. Keď sa to dozvedel Dorian, rozhodol sa, že už bude dobrý. Portrét sa však k lepšiemu nemenil a tak sa Dorian rozhodol zničiť ho. Zobral nôž, ktorým kedysi prebodol Basila Halwarda, a prebodol obraz. Vtom sa ozval výkrik, akoby obraz mal dušu. Po niekoľkých minútach mŕtvy Dorian Gray padol na zem.

--

„Počul si to? To je umierajúci človek,“ vraví si posádka mimozemskej lode, ktorá práve priletela z planéty Gurun na Zem. Dvaja mužíci pristanú so svojou raketou na záhrade Dorianovho domu a vojdú dovnútra. Zbadajú prebodnutý obraz, zobrazujúci dvadsaťročného krásneho Doriana Graya, a vedľa neho mŕtvolu škaredého štyridsiatnika, poznačeného neresťami. „Tento muž mal bohatý život, keď sa tak zmenil za dvadsať rokov. Dúfajme, že jeho dieťa má dosť skúseností.“ Nájdu dvanásťročnú Máriu, ako kolíše svoju sestričku. „Hej, ty, ako sa voláš?“ zvolá jeden z mimozemšťanov. „Majka,“ odpovie čerstvá sirota. „Odteraz budeš Majka z Gurunu. Nastúp si!“ Majka zacíti príležitosť, a rozhodne sa, že chce žiť lepší život ako Dolores Haze, Dorian Gray alebo Anna Kareninová. Odchádza s mužíkmi do rakety. Pri štarte len zamáva skazenej planéte Zem, netušiac, že sa tam čoskoro vráti...

 

Doslov

Toto dielo dejovo nadväzuje na príbeh opísaný v diele Lolita (Nabokov, 1955). Dejovou odlišnosťou je totožnosť otca Lolitinej dcéry. Richard Schiller nezapadal do môjho príbehu, chcel som, aby Dorian Gray bol Lolitiným prvým manželom. Určite ste si všimli, že Lolita je stotožnená so Sibylou Vaneovou a následkom toho má aj James priezvisko Haze. Dorian Gray je zas totožný s Vronským. Viac stotožnení som nechcel robiť, i keď som o nich uvažoval. Kde sa príbeh odohráva, nechám na čitateľa. Musí to však byť reálne miesto na planéte, na ktorú sa Majka už s mimozemskými schopnosťami vráti (Spadla z oblakov, 1978). Príjemný zážitok!

---