O rybách a o vzniku sveta

Všetko to začalo veľmi, veľmi dávno. Nič a nikto si už na onen moment nespomenie, avšak bolo to práve vtedy, o šiestej hodine, piatej minúte a tridsiatej sekunde ráno, keď vznikol svet. Tuším to bol pondelok. Vznik sveta sa prihodil náhodou, dalo by sa dokonca povedať, že išlo o nehodu (postrehli ste tú nápadnú podobu?). Slnko tak mohlo po prvý krát zaliať chladnú Zem slnečnými lúčmi. Všimnite si, vážení čitatelia, že tento zvyk si slnko zachováva do dnešných dní. Viac či menej pravidelne vychádza okolo šiestej hodiny ráno a týždeň sa začína pondelkom.

Nuž, čo sa dialo neskôr, to už pravdepodobne viete. Nás však zaujíma oná náhoda, ktorá spôsobila vznik všetkého a všetkých. Než vznikol svet, vesmír a všetko to haraburdie naokolo, existoval jeden veľký oceán. Taký obrovský, že si to dnes ani nevieme predstaviť. Tento vodný svet nemal dno a ani hladinu. Áno, je to pomerne klaustrofobická predstava, avšak pre vtedajších obyvateľov vodných hlbín išlo o plne akceptovateľný fakt. Na dôvažok, prečo by vám to aj malo vadiť, keď nepoznáte nič iné?

Tento nekonečný oceán sa okrem svojho rozsahu od dnešných pozemských odlišoval aj v iných banalitách. Voda v ňom nebola slaná a namiesto slnečných lúčov prenikali tmou farebné svetlá neónových trubíc. Nikto už nevie prečo a ako, výsledkom však bolo, že celý oceán pôsobil ako jeden obrovitý roztopašný nevestinec. Tento farebný vodný svet obývali živočíchy, ktoré by sme my, ľudské bytosti, nazvali rybami. Rovnako ako ryby vyzerali, rovnako plávali a dokonca aj rovnako chutili. I keď poslednú skutočnosť vieme iba ťažko dokázať, keďže ryby sa zo zásady vzájomne nepožierali a živili sa výhradne vodou. Vodu dýchali, vodu jedli a vodu, na veľké prekvapenie, tiež vylučovali. Bolo to vskutku praktické, keďže budovať latríny v hlbinách oceánu nie je práve jednoduché.

Títo ekologicky uvedomelí obyvatelia žili v mieri a harmónií s okolitými molekulami vody. Plávali hore, dole, vpravo, ba i vľavo. Vrteli chvostíkmi, mávali plutvami, gúľali očami a hompáľali údmi. Áno, tieto pseudoryby mali skutočne údy. Mierne nemotorné, avšak použiteľné. Údy využívali rôzne, na čo sa im to práve hodilo. Zväčša slúžili na zdravenie okoloplávajúcich. Ryby žili v blahobyte a hojnosti. Z dnešného pohľadu by nám život týchto morských obyvateľov mohol pripadať nemravný, ba až zvrhlý. Keďže nepotrebovali zháňať potravu a nemali nepriateľov, trávili väčšinu svojho času intenzívnym párením. Hejná v počte miliárd jedincov putovali vo víroch vášne naprieč oceánom a rozsievali lásku. Doslova.

Svojim párením a rodením, rodením a párením, postupne zaplňovali každý kúsok svojho sveta. Tlačenica sa zväčšovala, voda hustla, no ryby neprestávali vyrábať potomkov. A keďže i nekonečno má svoje hranice, jedného dňa oceán pod prívalom vajíčok, spermií, očí, plutiev a multifunkčných údov, jednoducho praskol. Ako zaujímavosť uvediem, že ešte v poslednej milisekunde existencie megaoceánu dosiahlo deväťdesiatosem percent populácie kvalitný orgazmus. Žiaden iný živočíšny druh už nedosiahol taký stupeň efektivity.

Oceán sa vo svojej nekonečnej mohutnosti obrátil naruby, zabublal a v prívale pary zmizol aj so svojim početným osadenstvom v žiarivej diere. Na jeho mieste zostali iba obrúsené okruhliaky, ktoré pôvodný oceán pohadzoval z jedného nekonca na druhý. Jeden z týchto krásnych kamienkov sa stal aj našim domovom. V mlákach na jeho povrchu sa zachránili niektorí šťastlivci, ktorí pod žiarou nového slnka prečkali miliardy rokov, aby sa z nich stali naši predkovia. V konečnom dôsledku sme si tak sami svojimi bohmi. Nie všetci stroskotanci však prešli takou ráznou premenou. Niektorí si zachovali svoj pôvodný voľnomyšlienkársky životný štýl dodnes. S obľubou ich chytáme, pitveme, vyprážame, grilujeme a konzervujeme. A niekedy ich z estetických dôvodov strkáme do sklenených gúľ a hranolov, neuvedomujúc si, že si tak pripomíname svoju vlastnú minulosť.

Všetci sme raz totiž boli rybkou v akváriu.