SILVESTER

Silvester. Večer.
Tony sedí v obývačke u rodičov. Myslí na to, že presne za devät dní bude mať tridsať rokov.
Svetlo je zhasnuté, v okne svieti sedemramenný svietnik, v kúte miestnosti blikajú svetlá vianočného stromčeka, na stole dohorieva sviečka; sviatočná atmosféra.
Tesne pod oknom je postavené rádio s doširoka roztiahnutými anténami. Vydáva zašumený zvuk, ledva rozoznať, čo hrá. Tony sedí v kresle pri konferenčnom stolíku. Vedľa nej sedí mama a oproti, na širokom starom gauči, pospáva otec. Mama otvorila fľašu vína, naliala pohárik, dva, skúša rozveseliť dcéru.
Mama: Daj si z tých olív, kúpila som ich v akcii, sú plnené gréckou fetou.
Tony: Ďakujem, potom sa ponúknem, keď dopijem víno.
Mama: Nepi na lačný žalúdok, urobíš si dieru do žalúdka.
Tony: Pred hodinou som dojedla polievku, nie som hladná.
Mama: Alebo z toho biskupského chleba by si si mohla dať, krstná to piekla iba pre teba, vie, že ho máš rada.
Tony: Mám ho rada.
Otec (precitne): Čo ju furt nútiš, veď ona si vezme, veď má dve ruky, ona si vezme!
Mama: Sedí tu celý večer, biele víno spôsobuje kyselinu, alkohol treba zajedať..
Otec (zdvihne hlas, podráždene): A čo ak si urobí dieru do žalúdka, čo sa stane? No tak tam bude mať dieru! Prestaň všetko organizovať, aj tá tvoja matka, všetko viete najlepšie! By ste sa posrali asi, keby ste všetko nevedeli vždy najlepšie. Takto sa do kotla nenakladá, najskôr treba piliny nahádzať tam.. na spodok kotla, tak som jej to vysvetľoval, veď to má aj v návode, dal som jej ho na stôl, nech si ho prečíta a ona furt po svojom, a skús teraz radiátory, choď skúsiť tie radiátory, či hrejú!
Mama: Ale teraz sa už o tom kotle predsa nemusíme..
Otec: Akože nemusíme, toto je realita, veď do roka sa to pokazí ak bude ďalej kúriť týmto systémom. (Obráti sa k Tony) Choď skúsiť tie radiátory či hrejú!
Tony (usmeje sa): Mne je teplo, vyhrieva ma tekutý sveter.
Otec (ešte podráždenejšie): Tak teda ja nemusím ísť zakúriť, no dobre! Za hodinu tu budeme mať 15 stupňov, potom vám bude teplo, zubami budete drkotať!
Tony na dúšok dopije víno: Mali by sme ísť dole na večeru
Mama (dolieva víno dcére i mužovi): Ešte to nebude hotové.
Vzápätí prejde k rádiu, pridá hlasitosť a začne sa pohybovať v rytme hudby. Hrá „The Ballad of Lucy Jordan“, Tony cíti slzy. Mama si upíja z vína, pridáva hlasitosť, pohybuje sa stále rýchlejšie, otec chrúme arašidy.
Otec: Všetko vedia najlepšie! Vieš koľko by som ja mal dier v žalúdku z toho vína čo som popil? A tu som!
Mama (veselým hlasom): Ale ocko, nebudeme sa tu teraz hádať! Počúvaj hudbu, počúvaj!
Otec: Ale to ..
Tony: Nemali by sme zavolať aj starú mamu? Keď sme už otvorili víno.
Otec: Ty by si mala napísať Karolovi, aspoň správu na Nový rok.
Tony (v rozpakoch): Nie..
Tony (rázne zakrúti hlavou, jej hlas je mimoriadne tichý): Nie.
Otec: Ale veď to je obyčajná slušnosť!
Mama posunkom naznačí, aby viac nehovoril.
Otec: A čo by som, veď je to jej muž!
Tony (hlas sa jej trasie): Stíš tú hudbu, mami. Poďme dole na večeru.

Neskôr v noci.
Tony sedí v izbe, sedí nehybne.
Po chvíli podíde k oknu, otvorí ho dokorán.
Ulicou kráča hlúčik chlapcov, hádžu petardy na cestu. Tony si opäť sadne na posteľ, dýcha studený vzduch. Chlapci zastali neďaleko na ihrisku, nahlas sa smejú, ich radosť Tony ruší. Zabuchne okno. Zo zásuvky vyberie tabličku čokolády, ovtorí ju, naláme na kusy a začne náhlivo jesť. Po chvíli ju napne, postaví sa, prejde niekoľko krokov po izbe, opäť sa posadí. Skontroluje mobil. So zvyškom čokolády si ľahne na posteľ, pokúša sa ešte niekoľko kúskov dostať do seba, opäť ju natiahne, kašle. Rozláme čokoládu na ešte drobnejšie kúsočky a začne nimi triafať hračky na skrini. Zaháňa sa silou, podarí sa jej zhodiť sošku malej pastierky. Soška padne na zem, pastierke odletí ruka. Tony vybehne do kúpeľne, ruku si strčí do úst a vyvracia sa.

Tá istá noc.
Tony sa nalíči, použila priveľa líčidla, jej tvár je biela a meravá.
Z kufra vyberá dosiaľ nevybalené šaty, po jednom ich skúša. Zakaždým, keď ich má na sebe, musí sa trochu prikrčiť, aby sa vošla do zrkadla vo svojej detskej izbe. Šaty sú tesné. Oblečie si korzet, pevne ho stiahne, ohmatá vrstvu tuku okolo pása, rovnako si prehmatá ruky a stehná. Na lýtkach má stopy po popáleninách, ešte sú citlivé na dotyk. Zapne hudbu, na tvár si nanesie ďalšiu vrstvu púdru. Nakoniec sa predsa len rozhodne a jedny šaty vyberie. Natiahne pančuchy, obuje topánky na podpätku, vydá sa do mesta.

Mesto s malým námestím a pódiom uprostred, na stromoch sú povešané svetielkujúce girlandy; sviatočná atmosféra. Z pódia počuť zlý rock, vo vzduchu poletuje sneh. Tony sa zabalí do hrubého šálu. Míňa skupinku postávajúcich tínedžerov, ktorí na obrubníku dopíjajú lacné víno.
Vôjde do kostola.
Priestor kostola je prehradený mrežou, možno vôjsť len do predsiene, na oltári vidno večné svetlo.
Tony sa uistí, že je v predsieni sama.
Podíde k mreži a nasilu sa pokúša plakať. Vydáva zvuky, ktoré pripomínajú štekot feny. Zasmeje sa.
Vyhádže obsah kabelky, hľadá cigarety, nájde krabičku, cigaretu vloží do úst, ale neodváži sa zapáliť. Zapáli si až vonku. Fajčí pomaly, jednu od druhej, až pokiaľ nedokráča k herni. V pozadí počuť zvuk ohňostrojov, začal sa nový rok.

Herňa.
Tony sa posadí k baru, objedná si vodku.
Vedľa nej sedia dve dievčatá a mladý muž.
Zdá sa, že muž tvorí pár s jednou z dievčat, má oči len pre ňu, tá druhá trpezlivo doprevádza kamarátku, od nudy namáča prostredník vo víne, mokrým prstom lemuje okraj pohára.
Tony: Nechutí ti?
Dievča: Je odporné, chcete ho dopiť?
Tony: Objednala som si vodku, ak chceš objednám aj tebe.
Dievča: Nedbám.
Čašníčka na bar položí dva poldecáky vodky.
Tony: Tak nech je ten ďalší rok lepší!
Dievča (situácia ju skôr obťažuje): Ako poviete.
Tony si pripáli cigaretu, odpije z vodky.
Tony: Silvester v herni?
Dievča: No a?
Tony sa pousmeje, ďalej sedí zamyslená, fajčí.
Dievča: Prečo vy silvestrujete v herni? Nemáte rodinu?
Tony: Nemám.
Dievča: Prečo?
Tony: Ako to, že tu nesedíš s priateľom?
Dievča: To nie je odpoveď.
Tony mykne plecami.
Dievča obráti vodku, objedná si kolu.
Tony: ..Ale takto pred rokom som tu sedela s Ianom.
Dievča (prekvapene): S kým?
Tony: To bol.. (záporne pokrúti hlavou)
Dievča: Tak chcete o tom rozprávať alebo nie?
Tony: Mohla by si sa ma pýtať.
Dievča: Čo sa ťa.. vás mám pýtať?
Tony: Čokoľvek čo chceš vedieť.
Dievča: Vy chcete, aby som chcela vedieť.
Tony: Opýtaj sa niečo.
Dievča (posmešne): Bol to váš muž?
Tony: Nie.
Dievča: Bol to váš milenec?
Tony: Mohla by si mi radšej tykať? Bude sa mi ľahšie odpovedať.
Dievča: Tak bol?
Tony: Vlastne sme spolu iba šukali. Už si na mňa nepamätá.
Dievča: Takže už spolu nešukáte?
Tony: Nie.
Dievča: Neviem, nájdite si niekoho.. nájdi si proste niekoho iného na tieto otázky, ja na to nie som.
Tony: Polož mi už úplne poslednú otázku.
Dievča: Ale ja naozaj..
Tony: Prosím ťa!
Dievča: Šukáš teraz s niekým?
Tony: Nie.

Neskorá noc.
Tony výde z herne, šál nechala na stole, necíti chlad. Neistým krokom dokráča do akejsi záhrady, usiluje sa rozoznať kde sa nachádza. Podíde k jediným dverám, zastane a dlho sa na ne díva.
Tony: ..Tu!
Pomalými krokmi sa blíži k dverám, predstiera, že klope. Zarazí sa, niečo v jej geste sa jej nepáči, odkráča dozadu a rovnakými krokmi sa nanovo priblíži k dverám, opäť predstiera, že klope. Celé divadlo zopakuje niekoľkokrát.
Nakoniec zastane tesne pri dverách, šepká.
Tony: ..Ahoj (odkašle si) ..Ahoj..
Opäť odkráča dozadu.
Prehľadáva kabelku, zistí, že cigarety zabudla v herni.
Niekoľkokrát sa nadýchne. Prihladí si vlasy, pretrie tvár.
Vráti sa na ulicu, podíde pod lampu, vytiahne mobil, v slabom odraze sa usiluje skontrolovať mejkap.
Nasliní vreckovku, zotiera farby z tváre.
Vráti sa k dverám, zaklope do vzduchu.
Tony: Ahoj Karol, prišla som.. ti..
Odbehne, posadí sa do snehu naproti dverám, cíti, že mrzne.
Z kabelky vytiahne ploskačku slivovice, napije sa, tekutinu rozotrie po rukách a po nohách, skúša sa zahriať. Na krátku chvíľu vysilená zaspí.
Zobudí ju mráz.
Vie kde je, vie po čo prišla, rýchlo sa postaví, pribehne k dverám, pomaly si zoblečie kabát a šepká, akoby nechcela nikoho zobudiť: Poz..ri sa ..sem! Po..zri sa! Pozri sa ..sem!..
Nakoniec z plných pľúc zareve: Pozri sa sem! Doboha!
Jej hlas znie prekvapivo zvučne.
Jedno z okien na budove sa otvorí, starší muž vystrčí hlavu, premeria dvor: Hľadáte niekoho?
Tony (zodvihne kabát, zabalí sa doň, díva sa na neznámeho muža a šepká, nepočuteľne): ..ja predsa v-viem, že tu.. že nebýva tu.