obed sa blíži a tebe ešte zostáva zvariť štyri metre

...prežil si v horších dierach premýšlaš a venuješ neúprimný pohľad inventárnemu gustovi...legende našej haly – už štyridsať rokov sa každé ráno premiestňujúcej do plesnivej šatne k nemenej plesnivej skrinke...je to výhra...v medziach v ktorých sa dá za výhru považovať kelímok solviny po práci a šiesty-siedmy-ôsmy zajeden pred obedom...všetci predsa vieme že pokiaľ ide o obed akékoľvek obštrukcie sú neprípustné...v rýchlosti zhadzuješ kuklu na plech na ktorom gusto stále tak usilovne maká a mieriš k jedálni...gusto je legenda a nepotrebuje obed...len si rád potrpí na rituály...