Trávenie žezla

Stredné poškodenie sluchu, párty na dvoch koncoch mesta. Prázdny tanier vo vysočine mojich snov, že ešte sa dá vrátiť spomienka. Akoby sa lietajúce taniere znova vzpružili a hádžu po mne tablety a lieky. Neviem čo s tým robiť, ale chápem, že som už  muž. Vyrovnaný, vyžehlený, vyprznený a odhalený. Tešiac sa z novej srnky, ktorú však ale ťažko strávi. Ako ináč. Povedal by som si , že to je len náhoda. Prenechal by som im kus večere, ktorá ostala ostala v hanbe. Je to už len moja posledná méta, posledná zastávka, posledná večera. Nuž.

Vyrovnal som sa, obyčajne s rukami vo vreckách. Bol to môj posledný pokus. O algoritmoch  ani nehovoriac, zabudol som ten trápny ťahák. Prestretý pri notebuku už novodobo, že vraj. Premostenie hučalo mi do uší, toť som prišiel o sluch. Po šiestich tabletkách som už na tom ale pestrejšie, aj srnky mi chutia. Tá spretá zver, akoby sa mi posmievala, veď ja viem. Feniklový čaj je ale moja spomienka. Obliaty mliekom, som ho ledva vypil. No, zvládol som to, že by ? Moje úchylné žaby. Ech, asi nie som v práve, a preto sa tak rád vyjadrujem k  srnkám. Konštatne po 4 neuroloch mávam zvláštne pohnútky, urobím si kávu. Asi rovno tri. Alebo rovno 4. Bude ma to stáť tri hodiny slepačej menštruácie. Ten jed z jej úst sa už nedá vystáť. Čo by som povedal na to. Topánky sa mi omínajú, trávenie tiež. Topánky zahadzujem, tým však nesmerujem k vínu. Takú detskú vinu, ešte málokto zažil. Ale tuná je to  už bežné. Pre svoje červy v mojom vnútri už nemám žiadnu babu. Tuná, pri kredenci , ako to voláme, ružičková zástera vlaje. Pravidelne sa jej chodím ospravedlňovať. Tvrdé to bolo na mňa. Asi to ide len tak , som už zvyknutý. Na tretie dobu nenastupujem , lebo nie som nejaký ten regál, aj keď som tak skončil. Tesco bolí, ako veľký prievan v mojej peňaženke. Na tretiu dobu , to neznášam. Bola zlo len férová károvaná košeľa budíková vykudrlinkovaná, nuž požul som si ju. Požil som si od svojich žíl, ten starý toaletný papier ma vyhnal von. Jasné, ako vždy púriatelia končia na hajzláku. Na pavlači. Zase som na tom istom mieste, kde ma zasadili  ako korbáč do úst. Vylízla som si už svoje kundy aj svoje plytké mrdy za školou, na hajzli, v  potoku, v salóniku, v kuchyni, v bezdomoveckom tábore, v hoteli pre robotníkov, v hoteli pre vyššie vrstvy, ale to muselo byť verejné, takže veľa toho nebolo. Stálo ma to poriadnu dávku kvasiniek, rašej bez žuvačiek. Príliš mnoho cukru, príliš veľa mäsa na také malé decko, by som usúdil. A som aj usúdil, že konečná pitva, končila v svetelnom Auparku, ktorý nemal byť Aupar , ale nemocnica. Napísal som si svoj recept. urobil som priestupok, a potom som už  trochu zdrhal.  Zdráham sa svojho práva bežne ako vždy. Viem , že skončím v islámskom gete, to bude pre srnku najhoršie. Srnka moja - odveta. Pre tretie deriváciu môjho demikátu. To som už niekde začul, viacmenej susedsky povediac som poctený. Bol som poctený na CHVíľU. Viem , že tam patrím, do tej pocty. Mám v sebe priveľa životov a identít, mohol by som ich zo seba vyvrhnúť ako veľyba. Mám presne taký sveter. Uštrikoval mi ho jeden ujo, až keď som mu istou službou zaplatil. Strávil som pri ňom asi  tri týždne, trochu ma zvádzal. Stále som nenašiel svoj domov, ani neviem čo to slovo znamená. Asi nejaké pravidlo, ktoré sa opakuje v štylistickom zámere jarných jahniat. Zle mi je z toho . Obkľúčený som honosne, teda veru. Zase tá tretia mačka. Vkuse na mňa civí, ale viem , že neciví, teda necíti asi, ale asi dačo vyrába. Presne tú tretiu dobu, ktorú neviem skočiť ešte stále. Vážne som sa domáha svojho tanierika na moč, avšak nikto ho tu nemá v láske. Predané vnútornosti, už som s tým ustatý a unudený a bol som už aj pripravený, krivda však čaká na svoj podiel srnky. Decko  si mi nadávajúc, prebudil som sa len na poludnie. Jeho brázda sa už otvorila, a uvidel som svetlo Ježiša. Asi bol už v momente koniec všetkým pomníkom a spomienkam, po rodine nosiac oblečenie. Ja len , že tie jahody mi nesedeli dajako. Bežne si to porcujem, ale už na to nemám nervy, preto som zahanbil svoje pokolenie, ešte slušne sa vyjadrujúc. Vnútornosti už začali tráviť sklo, začli tráviť noc. Viem, že to príde, tým lykom niečo je. Ty lyko moje sa opakuješ stále, pre nehu stvorenú ? Budiac moje sny, dávnoveké nad prachch, sa smejem. Stôl je už dávno vystretý, taniere sa roztopili. servítky už nedýchajú. Som zlý, zlý som , som zlosyn, netvor bez vášne. Len si plním zodpovednosť, z nariadenia zhora kdesi , avšak , je to ťažká  nuda. Konečne som začu to slovo. Vkuse som len sa musek ponáhľať, ale čo už, aj tak v tom ietam stále. Nemám talent na takéto záležitosti, pri všetkom obriadení a náradí, výbavičke detskej, ktorá skončila vo vani. Zbytočne totálne,. Zbytočná totalita a trápny pád. Opustil som sa. Nečakám na odpustenie, viem, že šč je len šč. tu a tam. nad hviezdnou bránou, trápnou pránou. KO dolnej priehlbiny, pomlčanie pri nízkej úžine. Nezdvihnuté periem, neopodstatnene. Neopodstatnenie. Máčí rád sa vystrel , ponaťahoval sa nad drevinou lýtok. Máčí rád, nemá rád, keď zbytočné trávi. Máčí rád, veľmi zoranžovel, a strýc strašne ochudobnel. Ovisnuté vajcia, čo si budeme navrávAť. Tak  aj keď to nie je  kliatba, svojím spôsobom je to kliatba. Určite áno. Podržal som mu len slúchadlo. Srnky už utekajú. Máčí ád už vonia. Srnka už plače. Vyrovnal som sa s tým svojím trávením voľného času potápacích hodiniek, len časovod bol veľmi zničený. To  som rád odpustil. Kašlať na to, na ten vlnený sveter. Ach, stále si tu en žúvem vlastné palce, chorobne vydrhnutý, zdrapený za vlasy. Nehodiaci sa do rodiny. Nehodiaci sa do rodiny, tlačiaci sa ako blbé usbčko na ten spretý tretí pokus do notebuku. Ospravedlnenie na mojej strane. Samozrejme, že sa triafam do zlého otvoru, do zlej konexie. Ach, konexie, ešte to slušne nazývam. Už som sám sebe telefónom, ufológom, gynekolónom. Zdravo sa triafam, do záchoda, ešte dúfajúc, modliac sa pre jarný vánok.