Biela ruža

Moja prvá Rozneste ma na kopytách

 

Oheň v srdci, oheň v duši,

zlatý oheň na hranici.

Striga! kričia hradní páni.

Žena! kričia nevoľníci.

 

Biela ruža – čierny plameň.

Plačú topole.

Čo sa stane s mladou dušou?

Zomrie v popole?

 

Voda nemôže z rúk zmyť krv.

Smie len nosiť strach.

Nechce vyliezť pred tvár slnka?

Pozri, je to vrah!

 

Vďačím za verš bojovníkom

kričiac nebesám:

„Je veľa očí s ohňom vnútri.

Viem, že nie som sám.“

 

***

 

Keď ťa stará bolesť zmorí,

zapáľ sviečky knôt.

Veď vieš, že ak nejde o nič,

ide o život.

 

Tam je odkaz v plameni

mojím večným znamením.

 

 

---