Pozdravuj Alrachtu

"Nemal by si sa tolko trapit," povedala a zapalila si cigaretu. "Ved ty nemozes za to, ze ten kokot znasilnil a zavrazdil to decko." Uz uz som jej chcel povedat nech drzi picu, ale namiesto toho som sa zacal priserne  potit a triast na celom tele. Bolel ma zaludok, hlava a oci. Bol som prilis unaveny na to, aby som zaspal a tak som jej povedal, aby si dala odchod, ze mi lezie na nervy aj s jej pritrubenymi radami. Tresla dverami.

O niekolko hodin sa zacalo stmievat. Siel som do Hypermarketu a kupil som si flasu jabcaku, ktory som aj tak vypil az o tyzden. Zatial vsak sedim vo svojej izbe a smutku davam zbohom. Vitam apatiu salvami nemohucnosti, nehybnosti a uplnej paralyzy.

Rozmyslam nad akcnym pribehom ale nic mi nepripada tak akcne ako nudne a mrtve. Z okna na sidlisku bolo pocut plac dietata, ktore niekto bil. Noc sa zakradala do ulic medzi panelakmi. Uvedomujem si svoju balkonovu izolaciu a skacem dolu medzi potkany okupujuce kanalovy poklop, o ktory si rozbijem hlavu. Uz nebudem v izolacii.

Noc panuje nad smutocnym prepletencom panelakoveho zivota. Clivota a nesmierny smutok.