Interview s anjelom chudobných

Objavil sa nebadane

milý, malý, biely, čistý.

No vsádzal na opatrnosť.

Ani mnou si nebol istý.

Uznávam, nie je to žiaden

Brad Pitt s krvou na perách.

Tento má aspoň rád slnko

-         lúč ho nepremení v prach.

Premeral si ma jak dieťa

belasými očami.

Vravím: „Fajn, tak môžeme začať.“

Obzriem sa, či sme sami.

„Obľúbená farba?“ „Biela.“

„Hudba?“ „Iba nebeská.“

„Živel?“ „Mesiac, boh a mlieko.“

Tá úprimnosť anjelská!“

„Najkrajší dar?“ „Modré z neba.

Dostal som ho od Gabča.“

„A akú máte funkciu?“

hrám sa na vyzvedača.

„Počúvajte, nie som ani

archanjel, či cherubín,

ani anjel Sedmokráska

typu ľúbim – neľúbim,“

vravel. No, čo prišlo potom,

to mi vyrazilo dych.

Oči sa mi rozšírili.

„Som len anjel chudobných.“

Snažím sa čo – to zachrániť,

slová spriadam na nite.

„Ak máte vysoké ciele,

tak... prečo to robíte?“

Zamyslel sa. „Ale predsa,“

vraví naveľa,

„aj žobráci potrebujú

svojho anjela.“