Farebná mozaika ticha je čierna

Slečna, váš dáždnik vás neunesie, zobujte sa prosím pred vynesením rozsudku. Kráčajte do diaľok plných medu a volania širokouhlých úsmevov. Kde krajina je to, čo zvýši, kde sen krúži jak orol nad nezapadajúcim slnkom a vietor uhasína len

z praktických dôvodov.

Keď by som sa Vás mohol opýtať na hĺbku sna, bola by odpoveď kladná? Môžem predpokladať niečo ako rozmar inteligencie? Neošúpané telo vlahé jarným snežením? Čo sa to deje vo Vašej hrudi pevnej jak medailón? Či snáď ticho je tým výrazom? Veď len vietor vie, kadiaľ fúkať a nerozbiť les. Keby som sa opýtal na teplo pavučín, či opäť by ste odpovedali kladne? Či vôňa očného bielka prechádza do modrej bez zápachu a v strede sa prepadáva do nemožnosti ďalších kryštalizácii? Vaša tvár je jak cestovný poriadok, keď v ruke držím čosi ako senzačného holuba

s magnetom v hlave.