NESCHOPNI´CI

Pár ľudí ako ja

Blúdiac

v tme, v šere, v tichu

V slnku sme svetlá hmla

Smútiac,

no bez povzdychu

Blúdiac

Pár bláznov, čo odmietajú návrat do raja

"Povedala som jej to a ona nebola schopná reagovať"

V skutočnosti som nebola schopná ja

V mojej skutočnosti sa dejú veľké veci

Vo všeobecne platnej,

ktotú vidia všetci

sa nedeje nič.

Okolo vlastnej osi sa točiac

S jazvami na slepých očiach

So želiazkami na zápästiach

a pri problémoch

jediná cesta,

cesta najľahšieho odporu.

Od chrbta veľké gestá

Do tváre chabý vzdych

Posvätný strach z nevyplneného priestoru

Myšlienky vyčítané z kníh

Jeden či dva kúsky dymu

Hŕstka vuoní

Mimika šťastných ľudí

My nie sme ako oni

Nešťastní ľudia

Smútia a blúdia

Svedomie zo snov nás budí

a hryzie.

Dobručké problémové deti

praktický život nudí

Neschopní priznať silu

cudziu a hlavne vlastnú

V našich snoch sláva svieti,

no v realite

nik nevie takto hasnúť.

Žijeme len pre chvíľu

Zo snov as budiac, blúdiac a smútiac.

Zvierame zanovite

a nepustíme

tú blízkosť

Nepripustíme

tu blízkosť

a paradoxne sa nám to darí spojiť

Sme nikoho

no najmenej sme svoji

Na správnej ceste,

blúdiac

V nesprávnom filme sa nudiac

Vo veľkomeste,

nevieme vziať, čo ponúka

Ani len rači silné

nám nie sú nijak blízke

"Sme vaši, noste nás na rukách!"

Sme starci,

no spávame v kolíske.

Dúfame,

aj keď mýlne,

že naše mŕtve dni prežijeme,

že dnes bol posledný

Lietame vysoko pri zemi

S túžbou,

že niečo zažijeme,

ožijeme.

Veríme v krásu

a vo všetky jej obmeny

Sme nežní

napriek tomu,

že podliehame času

Veríme v nežnú krásu

Sme hriešni

a vášne kontrolujú naše životy

Poddávame sa hlasu

tej dávno mŕtvej piesni

"Nehľadám. Si to ty."

a veríme jej,

no neveríme v ňu.

Sme tam,

otvárame tie dvere

sem-tam

S nádejou,

že ten, kto vojde dnu

prinesie žltú jeseň

Ten vzduch

To chvenie,

ktoré tak milujeme

A spolu blúdiac

A veľmi veľmi jemne

navzájom smútiac

Jeden pre druhého

Stratení ľudia,

ktorí tu blúdia...