Existencia

Stojím tu opustený už roky,

tri dlhé roky, kedy naposledy počul som jej kroky.

Stojím tu len tak bezvládne,

avšak prečo? To nik z vás neuhádne.

Šťastie.

Smútok.

Sila.

Bolesť.

Nič z toho sa ma už netýka,

stojím tu ako kôl v plote, sťa ošarpaná motyka.

Nie, mňa už ničím neprekvapíte,

na mňa už s ničím ľudským a živým nechoďte.

Smiech.

Plač.

Dobro.

Zlo.

Pre mňa už nič neexistuje,

to všetko kdesi za mnou, v dialke poletuje.

Všetko sa začalo, všetko sa skončí,

stojím tu len tak a čakám, kedy sa to kol mňa otočí.

Muž.

Žena.

Syn.

Dcéra.

Stojím tu len tak.

Vlastne, ani neviem.či stojím.

Som tu.

Nie som tu.