To som nebola ja

To som nebola ja,

tá, čo pre teba ukradla slnku lúč,

aby spálil masku tvojej nemužnosti,

ktorá tak breše,

kňučí v kúte,

melie slamu.

To som nebola ja.

To som nebola ja,

kto postavil nové kulisy,

len aby si už nemusel hrať sám,

priestor pre dialóg dvoch tiel,

neurobila som ho.

To som nebola ja.

To som nebola ja,

kto ti naklamal cukrovú vatu,

kto vyrval z tvojho oka soľ,

nakvapkal doň iskru tajomstva

a teraz od neho nosí kľúč kdesi pod svetrom.

To som nebola ja.

To som nebola ja.

To som nebola ja.

To som nebola ja.