Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se10. Na rošte (6.4.1999)
Autor
Kostistlac
Hlasy divočiny, trhajú na kusy
čiesi biele súkno nevinnosti.
Tie isté hlasy, sa mi prihovárajú
rečou pokrytca pokrytcovi vždy,
keď stúpam k tvojim očiam.
Ešte stále ich nevidím váhať.
Ešte stále ich necítim na jazyku.
A ešte stále sa ich nedotýkam myšlienkou.
Dávajú mi však silu.
Silu rozkvitnúť na každom písmene slova beznádej,
do zborového smiechu oceľových lyžičiek,
ktoré každým dňom viac a silnejšie
pritláčajú moju trpezlivosť k roštu samoty.
... a život plynie,
ako tvoje dotyky mojim telom,
neúprosne, ako čierne nie,
na tvojom tele bielom.
Viac mojej poézie si môžete prečítať na mojom blogu: