Danovi

Dvíham hlavu ťažkú od snov,

preplnenú letnými lúčmi,

plávajúcu v jesennej hmle.

Chce to poriadny ventil.

Prievan.

Veľa veľa vzduchu.

Trochu menej kávy a viac cukru.

Kriesim ťa z mŕtvych,

aby ma mal kto milovať.

Hladný pohľad na videokazete v mojej hlave.

Ty a tvoje dievča, ktorým som občas aj ja.

Stromček šťastia

mi ostal po tebe a nič.

Vláčim ho zo sebou,

ako pehu na ľavom líci.

Snáď je to len tá moja preklínaná samota,

čo ťa opäť a opäť

s pravidelnosťou ročných období

volá späť.

Len si odíď k inému krbu,

ale prosím k takému,

čo hreje.