Secondhandová báseň

Aké je to prostoduché:

Ja nie som tá, ktorá pochopila

Ja som tá,

ktorá si sama číta cudzie básne

v kúte najúbohejšieho z pajzlov

na tejto ulici.

Som panna,

ktorá chce darovať svoju krv prvému,

ktorý o ňu požiada.

Na obrazovke predstieraná súlož

Na kockovanej lúke stolu

predstieraná živá ja.

Klamúc celým telom,

že niekoho čakám,

že nie som až taký lúzer,

až taký slaboch,

až tak opustená,

až tak smutná ako sa zdá.

A moja maskara steká po líci...

Moja najlepšia kamarátka je

dnes večer so svojou

najlepšou kamarátkou

a muoj ukradnutý mobil už niekde hnije

v záložni.

Och, prečo len nevzali mňa?

Hodím sa tiež nanajvýš do bazáru.

Ale nie,

šepká moja hlava.

Si ukradnutá.

Všetkým.

Nuž, takto by sa básne končiť nemali.