Rytmy v prítmí

 

RYTMY V PRÍTMÍ

Vyšiel vláčik z Bratislavy,

jarným ovzduším sa prebíja

starý rušeň hrozne hrdzavý,

plazí sa ako moja zmija.

 

V kupé čupí malé pekné

dieťa, v kútiku sa smeje,

ohlodaná hračka mu sekne,

chráni samo to pravé svoje.

 

Keď zašiel hadík do tunela,

náhle sa v kupé zotmelo,

tvárička jemná zosmutnela,

z krátkej noci vytrysklo svetlo.

 

Toľko vzlyku, kriku pre nič,

doráňané hviezdy dieťaťa

pokropili vo vedre vinič,

plačúca struna je preťatá.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---