Tajomstvo

Mám rada máj...

Bol neskorý večer, večerný máj, šedivé nebo s náručou hviezd. Pokojná priehrada a labutí pár, ktorý nechal sa láskou zviesť. Do sna vošla som Ti po špičkách, z vlasov si striasla hviezdny prach. Z pliec zhodila závoj lásky a čakala na otázky, Tie neprišli.... Cítiť len napätie medzi nami, oheň lásky s plamňom vášne. Prestali sme myslieť hlavami a tvorili o nás básne. Oči stmavli neskrtnou túžbou, ústa splynuli vo vášnivom súboji. Nezastavia nás ani hrozbou, nik z nás sa lásky nebojí. Tvoje pery mi blúdia po tele, sú tak teplé, mäkké a žiadúce a sľubujú, že nielen teraz, ale i nabudúce budú rovnako horlivo vrelé. A vtedy prišla otázka... Prečo sa láska volá láska? Dokázal by som jej dať toľko krásnych mien, možno pár, možno niekoľko len. Čo tak slabosť, keď podlamujú sa Ti kolená, alebo žiarlivosť, keď je tvoja láska na míle vzdialená Alebo len úsmev, radosť a pohladenie, keď zaspíš a prichádza tajné snenie. Rukou prešla som mu po perách. Psst... Obliekla si závoj lásky, do vlasov včesala si hviezdny prach. Dostal odpoveď na otázky, až keď stála som pri dverách. Láska je jedno obrovské tajomstvo...

---