Rozprávka o Izidorovi

Rozprávky o Izidorovi

Ako to všetko začalo?

Bolo nebolo. Dávno pradávno. V krajine kde sa kokaín pichal do žíl a heroín šnupal. Priamo na planéte Zem, v štáte Sr a v meste Ba žili on, ona a veľa ďalších ľudí. On a ona sa mali celkom radi. A ako to už v takýchto prípadoch býva, na dovolenke neďaleko Černobyľa, stalo sa čosi čo sa nemalo stať. Bolo to hrozné. No skrátka, on jej dal čo jej nemal dávať a ona si nedala čo si mala dať. A tak sa stalo, že ona mala čoskoro vcelku slušné bruško, on spáchal samovraždu a ona si zo životnej poistky kúpila celkom nové dupačky.

Vlastne by sa dalo povedať, že sa na to dieťa tešil. Chcela mu dať vznešené meno. Ak by to bolo dievča volala by sa Martinka, Mirka alebo Alica. No a ak chlapec tak jedine Vladko. To je silné meno. Všetci veľkí diktátori sa tak volali. A potom prišiel deň D...

Pôrod bol obzvlášť ťažký. Prvá vyšla von hlavička. Lekári sa strašne preľakli a skúšali ju zatlačiť naspäť do tela matky no ich snaha bola márna. A tak svetlo sveta uzrela hlava obrastená telom. Matka sa preľakla. Ako sa teraz bude volať? Najskôr mu chcela dať meno Julián. No keďže sa bála žaloby za týranie detí a nevyzeral dostatočne tupý na Jožka nazvala ho Izidor.

No a tak sa začal písať príbeh nášho Izidora. čoskoro sa z tohto malého čuda vykľul švárny mládenec. Mnohí v ňom videli vlastnosti, ktoré mali len niektoré osobnosti, ba niektoré z nich aj prevyšoval. Zrak mal napríklad lepší ako Steavie Wonder, nohy mu slúžili lepšie ako Marike Gombitovej, hlas mal zase krajší než Jožo Ráž bo šiestej operácii a inteligenciu by mu akiste závidel nejeden iný pavián po lobotómii. Jeho zjav ešte dokresľovali vlasy sčesané podľa vzoru Adolfa Hitlera a fúziky a la Freddie Mecury. Bol to fakt sympaťák. Nielen ženy sa za ním obzerali. Mal skrátka obrovský šarm. Alebo to bol skôr ten vred čo sa mu hrdo týčil uprostred tváre? No ťažko povedať. V každom prípade to bol osobitý človek, na ktorého sile a kráse nič neubralo ani charakteristické koktanie.

Ako sa Izidor rastafariánom stal

Jedného dňa si vykračoval Izidor po ulici ako vždy šťastný, keď sa mu podarilo trafiť z dverí, ktoré len s námahou otváral. A tu začuje nejaké zvuky. Podíde bližšie. A vidí v akejsi krabici hrať dajakého čudného, sadzami pokrytého chlapíka, pravdepodobne kominára, hrať na gitare a spievať No woman no cry. Úžasné, pomyslel si a hneď sa začal ľudí pýtať čo to tam je. Tí mu vysvetlili, že ten človek nie je pokrytý sadzami, že je to černoch, volá sa Bob Marley, hrá regge a hlási sa k rastafariánom.

A vtom Izidora osvietilo a nebolo to len tým, že zapli pouličné osvetlenie. Aj on chce byť rastafariánom. A ihneď začal na tom pracovať. Ľudí sa teda ešte povypytoval čo taký rastafarián vlastne robí, ako žije a vôbec všetko o ich filozofii. Ľudia mu vysvetľovali a Izidor bol nadšený.

A tak Izidor začal žiť ako rastafarián. Ráno vstal. Ako správny rastafa sa nepoumýval, ale sedel pred zrkadlom tak dlho, až kým si čiernou fixkou nezamaľoval všetky biele miesta. Potom išiel von, aby si nakosil čerstvú trávu. Dozvedel sa totiž, že všetci rastafariáni fajčia trávu. A keďže vedel, že fajčiť trávu je zakázané, tak to robil len veľmi opatrne a nenápadne. Preto vždy, keď išiel niekto okolo, schoval kosák pod bundu. Po takých 6-7 hodinách sa mu predsa len podarilo nabrať tak za vrecko trávy a mohol ísť pokojne, spokojne bafať. Potom sa, ako sa na správneho rastafariána patrí nešiel oholiť a ostrihať, ale šiel sa učiť hrať na bubny a gitaru. Bubny mal kvalitné. Sám si ich spravil. Pred tým sa samozrejme o nich poinformoval. Dozvedel sa, že bubon musí mať kvalitné blany. Izidorovi nebolo viac treba, hneď bežal do obchodu a kúpil 6 živých kačíc. A tým potom po jednej poodrezával nohy a z nich povyrezával plávacie blany. Ktoré šikovne natiahol na sklenené hrnčeky. Gitaru si vytvoril tiež sám. Z tenisovej rakety odstránil výplet, ktorý nahradil natiahnutými strunkami z prepisovačiek, ktoré spevnil lepiacou páskou a sekundovým lepidlom. No a mohol začať so skúšaním. Pred tým si však vymyslel názov kapely. Po 8 hodinovom rozmýšľaní sa pomenoval IZIDOR. Potom ešte samozrejme ešte musel zložiť hit. O päť minút bol na svete. Izidor ho nazval trefne Izidor. Spievalo sa v ňom:

Izidor, Izidor nie je tuná mráz

Izidor, Izidor leto je tu zas

Izidor, Izidor tlieskajte mi páni

Lebo som...

Ref: Izidor, Izidor slnečný rastafa.

Izidor bol so svojim výsledkom zjavne spokojný a tak sa rozhodol, že je čas opäť si zapáliť. Potom Izidor ako čerstvý rastafa sladko zadriemal vo svojej novej hojdacej rybárskej sieti, aby sa mu mohlo snívať čosi pekné.

A takto sa Izidor stal prvým rastafariánom, ktorý fajčil trávu.