Izidor III. Veriacim!

Rozprávky o Izidorovi III.

Ako sa Izidor ku katolíkom dostal

V minulej časti sa Izidor stal vďaka svojmu charakteru, charizme a faktu, že jediný zo skínov vie do troch narátať a šesť písmen abecedy prečítať vodcom skínov. Hneď po svojom nástupe do funkcie a umlčaní Doda zaviedol poriadok a disciplínu, ktorá sa mala každý štvrtok, piatok, a nedeľu v utužovať krčme u Hessa. Rozišli sme sa práve v čase, keď sa vracal domov z krčmy...

A ako si tak veselo plný entuziazmu a nenávisti k černochom, feťákom, punkáčom a klokanom ( tých sa bál už od malička ) domov vykračoval, stretol po ceste neznámeho muža, na prvý pohľad skína. Nebol to však typický skinhead. Izidora ihneď upútalo jeho atypické oblečenie. Nemal kanady, bomberu, ba ani kríž. Teda nejaký kríž mal, to áno, ale ten bol akýsi zvláštny, vôbec nie hákový. Izidor sa chvíľu odhodlával, ale nakoniec sa predsa spýtal. Ty si čo za skína? Ja nie som skín, ja som katolícky kňaz. A prečo máš teda vyholenú hlavu? Ty musíš byť skín! Nie, nie som, tá holá lebka, to je prírodné, ja som taký prirodzený skinhead, syn môj pokúsil, sa kňaz o žart. Izidor spozornel a vykríkol. Ňaňko môj, ňaňo, vraveli my, že ste mŕtvy. (Pozn. autora: kto nevidel Jánošíka sotva pochopí.) Preboha živého, čo je to za blba, pomyslel si kňaz. Ja nie som tvoj otec, ty pako, to len my duchovní predstavitelia katolíckej cirkvi tak rozprávame, aby sme vyzerali dôležití. Izidorova tvár sa zaraz rozjasnila. V tejto chvíli sa opäť raz Izidor rozhodol. Chce byť katolíkom. Ešte však nevedel, čo to obnáša. A preto, ako to nakoniec býva u Izidora zvykom, sa začal vypytovať, čo sú tí katolíci vlastne zač a vôbec všetko chcel vedieť. A kňaz s trpezlivosťou sebe vlastnou začal vysvetľovať. Vieš synu, my katolíci, my sme proti interrupciám, my musíme podľa božích prikázaní žiť a aby som nezabudol, veríme v Boha. Lebo to on nás stvoril, on nám dal život a preto sa k nemu musíme každý deň tri aj viackrát v modlitbách prihovárať, lebo on jediný vie všetko a keby sme sa nemodlili mohol by nás aj potrestať. A ktovie? Možno by sa zo mňa stal, bŕŕŕŕ, až sa bojím vysloviť tak odporné slovo...ateista. Ateista? A to je čo za človeka. Spýtal s napätím v hlase Izidor. Kňaz naraz oblial studený pot, tri krát sa prežehnal a v duchu otčenáš odrecitoval. Ateista, to je zlý človek, on neverí v Boha a preto nemôže vedieť rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Oni dokonca ani proti interrupciám nie sú, takí zvrhlí ľudia to sú, hriešnici. Aj v minule toť zaránky som sa z kláštora na rannú prechádzku vybral a videl som jedného zjavne ateistu s nejakou ateistkou. A vieš, čo robili? Nie. Povedal, Izidor, ktorý sa do tohto výkladu evidentne zažral. Oni sa za ruky držali, tak veru!!! A bez ochrany!!! Zvrhlíci dvaja, taká nemravná je tá ateistická mládež. Niet divu, že je toľko Aidsu Kedysi to tak nebývalo. Kedysi to bolo úplne iné, dobré, mali sme moc aj peniaze, začal spomínať kňaz, a robiť sme mohli, čo sa nám chcelo. Ale dnes, to už nestojí za veľa. Ani upaľovať, ani mučiť, nieto už zabíjať. Ach jaj, povzdychol si kňaz. Nuž a ako máme potom ľudí presvedčiť o tom, čo je pre nich dobré. Hrozný je ten svet. Že vraj demokracia. Povedal kňaz skrúšene a do očí sa mu vliali slzy. Izidorovi ho bolo strašne ľúto. A preto sa definitívne rozhodol, že bude katolíkom. A ihneď oznámil tento zámer kňazovi. Slzy smútku vystriedali, slzy radosti a na tvári mu zaihral úsmev. Ďakujem ti synu, že nám chceš pomôcť, vstupom do cirkvi. Najskôr však musíš vyplniť tento dotazník, či si nás hoden, vieš, dnes je ťažká doba a my sa musíme chrániť pred rôznymi ateistickými živlami, ktoré sa chcú na našej cirkvi len priživovať . Povedal kňaz. A v momente vytiahol z igelitky krabicu s dotazníkmi a pero. Izidor bol zjavne zmätený. Dotazník? Ale prepáčte pán kňaz, ja viem len šesť písmen abecedy prečítať. Aha, aha, no tak, syn môj, nevadí. Ja ti ten dotazník prečítam a ty budeš len odpovedať. A môžem sa spýtať koľko tých otázok je? Spýtal sa náhle Izidor. Je ich šesť a ty musíš aspoň na tri odpovedať správne. Odvetil kňaz a začal čítať otázky.

Ako Izidor dotazník vyplňoval

Otázka prvá. Vaše krstné meno. Toto viem, to je ľahké potešil sa Izidor. Ja sa volám Izidor. Správne? Asi hej, to musíš ty vedieť syn môj. Aha. Tak poďme na ďalšiu otázku, kým som rozbehnutý. No dobre, dobre. Tak ďalšia otázka. Vaše priezvisko? Izidor sa trošku zamračil a začervenal. To by som si nechal radšej pre seba, ja sa za neho strašne hanbím. No dobre, povedal zhovievavo kňaz. Tak ďalšia, tretia otázka, miesto a rok narodenia. Izidor sa zamyslel, ježišikriste to bolo tak dávno, že už si to ani nepamätám. Ale mamička mi vravievala, že niekedy v lete, že radšej by na to zabudla. Doteraz býva celé leto zavretá v izbe, narieka a šomre niečo v zmysle, och, čo za debila som to porodila. Dobre, štvrtá otázka. Veríte v Boha? Izidor sa pozrel trošku udivene, nechápal o čom to teraz hovorí. A kto je ten Boh, či ako sa volá. Kňaza zamrazilo, takmer dostal infarkt. Ty, ty nevieš, kto je to Boh, náš najvyšší predstaviteľ. Jááááááj, Dzurinda, toho poznám. Tak na Dzurindu ja verím. Na neho som nadával, keď som bol skínom, že ty cigán jeden, alebo ty Arabo-židovský Maďar. Alebo ty cig... . Prestaň, to nie je Dzurinda. Nie? Spýtal sa prekvapený Izidor. Boh je náš pán, ktorý stvoril tento svet. Aha. Už chápeš? Nie, odpovedal Izidor trošku smutne. To nevadí, povedz teda, veríš v Boha? No keď vy vravíte, že existuje, tak existuje. No konečne slová správneho katolíka. Pousmial sa kňaz a prešiel na ďalšiu otázku. Takže, piata otázka. Ste homosexuál? Homosexuál? Spýtal sa Izidor nechápavo. Áno dobre počuješ, homosexuál, gay, teploš, buzerant, muž ktorému sa páčia muži, už chápeš. Izidor ostal v pomykove, bolo to na neho priveľa informácií naraz. Ale neboj sa aj keby si bol, to nevadí, dá sa to liečiť. Héééj? Spýtal sa Izidor a potom, čo sa mu to rozležalo v hlave si spomenul na Doda. A ako? Jeden môj kamarát... . Ale nemusíš my nič vysvetľovať chlácholil ho kňaz, veď to nevadí, ti vravím, že sa to dá liečiť. Veď ja sám som bol na takomto liečení, 2 či 3 krát. A vidíš, čo zo mňa je. Čistokrvný heterák. Veď keby som nemusel dodržiavať celibát, tak by som...prepáč nechal som sa uniesť. Takže, čo si sa pýtal. Aha, už viem ako možno vyliečiť homosexualitu. No je to jednoduché. To ťa zavrú do takej malej izbietky, kde budú samé chlapské veci, ako pivo, špina, pornokazety, záchod a fotky nahých mníšok z kláštora sv. Alžbety, ktoré sme urobili v záujme pomoci takto postihnutým. No a ty budeš v tejto miestnosti, až pokiaľ, ťa tieto ženy nezačnú vzrušovať. To Doda poteší, pomyslel si Izidor. Teda, ešte raz. Ste homosexuál? Nie, odpovedal Izidor a na tvári kňaza sa vzápätí skrivil úsmev. Škoda, zašomral si, šiesta otázka. Izidor, teraz si dobre rozmysli, čo odpovieš, lebo, ak odpovieš nesprávne, tak ťa nebudeme môcť prijať medzi seba. Dobre, rozumiem. Izidor, si za zákaz interrupcie? Izidor v tú ranu odpovedal. ÁNO! Izidor, syn môj a vieš ty vôbec, čo tie interrupcie sú? spýtal sa zjavne zaskočený kňaz. Ale čoby som nevedel. To vie predsa každí. Moja mamička, nech je jej nový milenec ľahký, mi to vysvetlila. Častokrát si večer, keď som zaspával, sadla na peľasť mojej postele a s fľaškou ginu v ruke mi vravela. Izidorko môj malý, ty si taký debil, prečo ja krava som radšej na interrupciu nešla, alebo aspoň kondóm nepoužila. O čo lepší život by som mala. Ach jaj, zasníval sa Izidor a náhle sa mu zlomil hlas. A viete čo? Keby to tak bolo, keby tu interrupciu, či kondóm naozaj využila, ja by som tu teraz nesedel. Moja mama by totiž nezabila plod, či nejakú hlúpu nevzdelanú spermiu. Ona by zabila mňa. Rozumiete? Ja by som tu nebol a nerozprával sa s vami. Rozvášnil sa Izidor a obom vyhŕkli slzy. Áno rozumiem ti, dieťa moje. A v tejto chvíli sa Izidor zriekol svojej neonacistickej minulosti a nastala nová, post fašistická epocha. Epocha v ktorej sa stal katolíkom.

Ďakujem pánovi Korcovi za inšpiráciu.