Nikdy nevyslovené

Ten bude nižšie...

Prológ

 

Infantilné dialógy

cudzím súdom nazvané,

nekončiac a trvajúc

o "nič", "neviem" o "oné".

 

My riekli sme si

v sile svojich slabých miest

existenčnú zvadu,

mániou čo jest...

 

 

I.a)

 

Nikdy nev´slovené

pravdy o nás dvoch,

blčia nami tajené,

nestíhajúc krok.

 

Nikdy nev´slovené

sú nezrelé city,

pretrpené smútkom,

rozorané hnitím.

 

Nikdy nev´slovené

želania a túžby

potpm mozgu zlepené -

krvou sťa i rúž by...

 

Koľko len sme trpeli

v čušaní a v hrobe

našich prázdych téz -

sarkastickej zlobe.

 

Tak mlčať či hovoriť...

i oni mlčia krikom!

Hájja dobré vstavenie sa,

a rozum je v plytkom.

 

II.

 

Sú hore a diktujú

nám životný diktát,

ten môj - to je more chýb

vzlykám v prosbe x-krát.

 

No nevnímajúc s úškľabom

hudú vety kruté,

posplietané v chytáky

v všetkovzdornom prúte.

 

I.b)

 

Takže antiv´slovené

sú tie hanby naše,

iba nami verené -

útlm roztopaše!

 

III.

 

Takto spejem k ničote

a k - len temnej skaze,

umierajúc poznove

v múmiu sa viažem.

 

I prežijem veky,

opäť mnohé -saury,

tu - znova sa hlušíme

ak´ pred tisícami...

 

Ústme si pomaly

späť z rovného ohnutý !?

Už len iba päťdesiatka

vylezie nám na krky.

 

A my čušíme!

Ba, možno to je dobre,

vrátiť sa späť do vekov,

újsť budúcej dobe !?

 

 

Epilóg

 

Teda ticho

(to vraj lieči) sme si zvolili

opojení vášnou

v náručí mu zdvorilí.

 

 

Double epi:

 

 Majme preto útly strach,

dať ich z seba het,

lež hrozí nám sklamanie -

láskosmrtný smäd!

---