Diagnóza: Feministka

Diagnóza: Feministka

Sedela si len tak v parku. Jedla si rohlíka v párku. Slnko svietilo a hrozne debilne sa smiala. Ale potom som sa priblížil a všimol si jej prednosti. Povahu, prsia a tak vôbec. Mala nádherné kvetované šaty, ktoré jej nežne viali vo vetre. Bol to nádherný pohľad. Najmä keď jej tu a tam z pod sukničky vykúkali miesta, čo bežne ostávajú zakryté. Azda len Boh mohol tušiť, čo je to v skutočnosti za ženu. Veru ani v najhoršom sne ma nenapadlo, že je to FEMINISTKA. Je to aj moja chyba. Mal som to tušiť. Už keď som ju prvý raz videl mala ten zvláštny chlípny pohľad. Ako keď chlapi vidia holú ženu. Bože, jak tá si má prehliadala.

Oslovil som ju. Dobrý deň slečna. Máme to ale pekný deň. Že? Odpoveď ma mierne zaskočila. Fuj! Ty prasa sexistické! Prosím? Veď ja som zatiaľ nič perverzné nepovedal. Povedať, nepovedal, ale dôležitejšie je na čo si myslel a na čo si pozeral. Prepáčte slečna. Nevedel som, že sa vás to dotkne. Snáď mi odpustíte ten malý prešľap. Fakt mala dobré kozy. No dobre, dobre odpúšťam ti. Povedala a štipla ma na miesto pod chrbtom. Čosi mi pošepkala a hybaj do postele.

Prebudil som sa až ráno. Malá malý útulný bytík plný obrázkov Simone de Beauvoiriovej. Zamyslel som sa. Nie nadlho. Prebral ma čísi hlas. Si nemysli, že sa to bude opakovať. Obzrel som sa. Akoby práve vyslovil moje obľúbené slová. Bola to Klaudia. Práve sa obliekala. Navliekala si práve vyťahaný pulóver. Len tak nedbalo si ho natiahla na biele tričko s nápisom " Muži sú svine ". Bol to omyl. Úlet. Experiment. Pokračovala. Ja mužov nepotrebujem. Veď na to aby som sa uspokojila mi stačí aj kus dreva. Teda toto moje ego fakt zabolelo. Musel som sa brániť. Breza? Lipa? Spýtal som sa trošku posmešne. To som nemal robiť. Uvedomil som si to v momente, keď som sa uhýbal letiacej stoličke. Tá mala teda silu. Radšej som prešiel na inú tému. A môžem sa vás slečna spýtať čo robíte? No, čo by som robila? Som hasička. Hasička? Spýtal som sa prekvapene, na čo som sa opäť musel vyhýbať stoličke. Si myslíš, že to nie je práca pre ženu? Ty sviňa sexistická. Áno som hasička. A som na to hrdá. Nuž nedbám. Proti gustu žiaden dišputát. Po tejto vete som však vážne vyhladol. Trochu bojazlivo som si vypýtal niečo pod zub. To bol vrchol. Klaudia sa fakt vytočila. Ledva som sa tomu stolu vyhol. Si myslíš, že za to, že som žena musím vedieť variť. Spýtala sa a dodala. Ty šovinistické prasa. Ti niečo poviem. Ja neviem variť. Ja som aj čaj pripálila. A vieš, prečo neviem variť. Opatrne som pokrútil hlavou? Pretože, vy muži ste prasce. Si myslíte, že každá žena musí vedieť variť. A my potom máme stráviť celý život pri sporáku. Trošku som sa zamyslel a radšej jej povedal ten známy vtip o ideálnej žene. Veď to poznáte. Priviazaná k sporáku na reťazi, tak aby dočiahla do postele. Poviem vám ani sa nezasmial. Iba po mne dačo šmarila. Tentoraz, už trénovaný, som sa bez problémov uhol.

Táto debata bola ešte oveľa dlhšia a plodnejšia. Plná podnetných nápadov a inšpirácií. Škoda, že musela odísť do práce.

Stretával som ju potom dosť často. Vždy to bola tá istá feministka, čo mužov nepotrebuje. Až jedného dňa som ju stretol v meste. Náhodou. Chcel som prehodiť pár slov. No ona, prekvapivo milo, sa ospravedlnila, že nemá čas. Beží domov. Upiecť bábovku svojmu milému.