Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

On-line

slobodní
datum / id02.02.2005 / 146704Vytisknout |
autorzvedavec
kategorieÚvahy
upřesnění kategoriepo stope jednej knihy
zobrazeno2771x
počet tipů3
v oblíbených1x
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Prolog
;) skôr sa mi zdá, že to veľmi nie je klasifikovateľné ako dielo, lenže pre mňa sú to ale myšlienky veľmi zaujímavé, takže to tu umiestnim
slobodní

Nakoľko sme (dokážeme byť) slobodní? <?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />

 

Čítam knihu Emočná alchýmia (autor: Tara Benett-Golemanová). Ako ju čítam, stále viac si uvedomujem, že činy iných, ich vlastnosti, ktoré sa mi zdali ešte pred „chvíľou“ odsúdeniahodné sú vlastne len prejavom ich nájdeného riešenia na bolesť. Nič lepšie nenašli. A navyše, ani si neuvedomujú – iste rovnako ako aj ja – že mnohokrát nekonáme priveľmi šťastne, že nie sme tak dobrí a spravodliví, ako sa nám to zdalo, či zdá...Možno do nášho vedomia nepreniká, ak konáme tak, že sa to dá klasifikovať : Sme zlí.

 

Do nášho vedomia sa niektoré zložky nášho správania vôbec nedostanú. Ani nepopierateľné fakty občas nevnímame.

 

V tej knihe ma šokoval tento pokus: Psychológ pomocou prístroja, ktorý sleduje pohyby oka testoval dobrovoľníkov a predložil im rozmazanú kresbu, kde v popredí bola nahá žena a vzadu muž čítajúci noviny. Predstavte si, ľudia, ktorí mali preukázateľne problémy so sexualitou, nezaznamenali obraz tej ženy – boli SLEPÍ pri pohľade na ňu. Do ich VEDOMIA sa dostal len obraz čítajúceho muža, a nahé telo si nepamätali.

 

Ďalej...Ak opakujeme  uspokojovanie túžby, máme sklon vytvárať si „vyjazdené koľaje“, vytvára sa návyk a nutkavé konanie. Čím častejšie sa používajú určité obvody mozgu, tým pevnejšie spojenia medzi nimi vznikajú. Teda ak sa rozhodnem reagovať na čosi určitým spôsobom, a ak takúto reakciu opakujem, stojí ma neskutočne veľa úsilia, ak mám konať novým spôsobom. A možno ma možnosť, že sa dá novým spôsobom konať, ani nenapadne.

 

Technickým označením niektorého z týchto pevne zakorenených – a získaných - návykov je pojem „schéma“. Tieto schémy sú zväčša riešením určitého problému na – asi  - nevedomej úrovni.

 

Obzvlášť emočné schémy môžu byť podľa autorky za určitých okolností škodlivé.

 

Krútia sa okolo nutkavých potrieb. Aby sme sa nedostali do rozrušujúcich duševných stavov, učíme sa rôzne stratégie, aby sme ich odvrátili. Snažíme sa takto vysporiadať sa so svojím duševným utrpením.

 

Je množstvo  škodlivých schém tohto druhu: jednou je napr. schéma opustenia. Vznikne v detstve, ak malé dieťa je niekým opustené. Dieťa môže napr. priľnúť niekomu zo všetkých síl, a bude sa dožadovať neustáleho ubezpečovania, že nebude nanovo opustené, že blízky človek ostane pri ňom, že je spoľahlivý. Je to pre dieťa primeraná reakcia. Dospelý človek ale svojou veľkou snahou neustále ubezpečovať sa o spoľahlivosti partnera môže napokon dobre fungujúci vzťah znehodnocovať, dokonca môže prispieť k tomu, aby sa mu partner vzdialil, či ho naozaj opustil.

 

Takýchto škodlivých schém je množstvo.  Kým si človek, ktorý je v zajatí takej schémy neuvedomí, že vlastne nekoná slobodne, ak sa pohybuje len vo vyjazdených koľajach, tak používaním kedysi pomáhajúcej schémy si privádza vlastne utrpenie. Ale je (nie vlastnou vinou – alebo vlastnou?) slepý na to, aby si to uvedomil...
Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

|< <
> >|

06.02.2005 00:00:00Barbar
jaká svoboda,když musíš furt dělat......
BARBAR :-))))
Ale úvaha je dobrá - tip
03.02.2005 00:00:00Andulka
Oj, holka......sice jsem knihu necetla, ale tvoje uvaha je velmi zajimava a musim s ni souhlasit. Nejednou jsem na toto tema premyslela a dosla jsem ke stejnymu nazoru. Tedy, chtela bych jen zduraznit....ze tohle je jen cast svobody, ktery si jedinec v sobe nese.....Ve svobode si nejsme rovni....Ja jsem treba vdecna Panu Bohu, ze delam co delam.....a nemusim otrokarit nekdo od do a pak se bat aby me po 20 letech treba nevyhodili a co potom. Ale to odbocuji......Ja jsem k tomu dosla.....kdyz jsem premyslela nad tim, jak nas destvi poznamena na cely zivot.....a kdyz potom ma jeden stesi.....a hleda sam sebe...kdo je, co ho dela stastnym....co ho zastavuje v zivote........Tak clovek vzdycky narazi na tyhle veci. Je velmi dulezite si je uvedomit a je velmi tezke se jich zbavit, casto to trva i roky. Jen si rikam, kdyby tomu jeden rozumnel, kdyz mu bylo 16, 20,25. Jenze .....to je zas na tom starnuti krasny.....ze jeden zraje....vic rozumi....chape......a zase chape....:-)
Dik za uvahu.....vubec mam rada tvoje mysleni....protoze vzdycky dokazes vystihnout to podstatne....a vzdycky me motivujes k zamysleni.....a to i k zamysleni sama nad sebou....a tudiz i ke vetsi snaze byt lepsi clovek nez jsem.
02.02.2005 00:00:00Liso
Podla knihy od zvierata k cloveku (je to skor o etologii nez o paleontologii) sa pise ze embryum zacne v istom okamihu vykonavat cyklicke vrodene pohyby... Zrejme aj bez vonkajsich podnetov...

Chovanie sa samicky istej rybicky pri cervenej gulicke rytmicky kolisanej je rovnake ako jej spravanie sa v pritomnosti samceka...

Ona sa to spravanie nenauci castym opakovanim, iste vzory spravania ma vrodene a ked nie su podnety pre to spravanie, prah vzrusivosti sa znizuje niekedy az natolko, ze sa to spravanie realizuje aj bez vonkajsich podnetov...

To je dalsia "sloboda" ktora sa v nas obcas prejavuje :)
02.02.2005 00:00:00Nicollette
ono to nevzniká v dětství, ono to vzniká už při porodu

mam na tyhle věci svoje názory

ten pokus mě zaujal

|< <
> >|
Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.