Mesto za mestom

ulice vysychajú pod jesennými krokmi
a dym z lásky sa usalašil v pľúcach
a sladko preplával nosnými dierkami dievčatiek
musíme zhodiť listy a obohatiť živicu
... pretože
mesiac namočený v zlatom mede
osvetľuje stromy na kopci
a momentálne na to vôbec nemyslíme
pretože máme starosti kam skryť lásku
proste jej zviažeme ruky a hodíme ju z mosta
mesiac... rieka... zlatý med... vrah...

stopy krokov sa strácajú v histórii
celé mestečko sme obsypali bozkami
a jedovatými slinami sme zobudili nič
obrovské broskyňové nič plaziace sa zo starých domov
z nepálených tehál
nič slnko svietiace z nič šedej oblohy
na nič dni

skrývam sa v kabáte hudby
a norím sa do objatí dažďa
nevidieť ma medzi kvapkami
dokonale skrytý

za mestom stopujú fízli
a popíjajú kávu z fialovej termosky
mesiac namočený v zlatom mede
osvetľuje stromy na kopci

ruky plačú

---