Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePosletní samurai
23. 01. 2007
18
26
4554
Autor
Syd Barret
Tichými uličkami predmestia sa preháňal len vietor. Pouličné osvetlenie nefungovalo už dvanásť rokov, takže ulice osvetľoval len mesiac. Jediné čo sa tu hýbalo, bol starý dedo. Mal oblečený otrhaný kabátec, čapicu, pracovné nohavice a kopačky Adidas. Zrazu zamrel v pohybe - uvidel pred sebou mačku. Pomaly sa k nej začal približovať.
"Milá mačička, poď sem, moja, nó, ty si mi peknučká..."
Mačka zrazu zamňaukala a ušla. Dedo za ňou nahnevane pozrel.
"Sviňa. Človek aby zdochol od hladu v dnešnej dobe. Tamto neokradni, toho nezožer... vlastne naopak. To je jedno."
Zrazu si všimol čo vystrašilo tú mačku. Bola to vysoká postava oblečená v čiernej sutane, opierajúca sa o nádhernú kosu, ktorá mala čepeľ z tej najlepšej ocele.
"Vieš kto som, dedo?" spýtala sa osoba.
"Ja ťa, samozrejme, poznám", priznal dedo. "Ty si smrtka"
Smrtka si spokojne jednou kostnatou rukou pohladila čierny plášť. "Presne tak, dedo, presne tak."
"Ale vieš čo, ty smrtka? Nevieš... No vidíš. Srať na teba."
Smrtka skoro od prekvapenia spadla z nôh. Keď sa ako tak ukľudnila a našla rovnováhu, tak mu začala pred nosom kývať kosou: "Dedo, uvedomuješ si vôbec s kým sa rozprávaš, ty debil? S bytosťou ktorá má najväčšiu kosu vo vesmíre."
Dedo sa len usmial popod fúzy. "To sa ešte uvidí. Ešte uvidíme, kto má lepšiu kosu."
Ani nedopovedal, a spod dotrhaného kabátca jedným myknutím vytrhol obrovskú kosu červenej farby. Jej čepeľ, ostrá ako žiletka, sa v mesačnom svetle zaleskla ako alkoholikove oči pri preberaní podpory.
"Teraz machruj." poznamenal dedo.
Smrtka zamrzla počas pohybu, ktorým ho chcela navždy obrať o život. Stála tam ako socha, zatiaľ čo jej hlava hlúpo vyvaľovala oči asi o tri metre ďalej po ulici. Zafúkal vietor. Zo smrtky zostal len dym, ktorý sa potichu rozplýval. Dedo sa na to ani nepozrel. Bez záujmu skladal kosu. Bola skladacia, inak by sa mu pod ten kabátec proste nevošla. Poskladať ju bolo dosť ťažké, nie ako nie ako poskladať tú skladaciu čiapku čo mal na hlave. Tú vedel zložiť doslova z hlavy. Tak si ju aj niekedy zložil. Ale dnes nie. Dnes bola na také srandy zima. Dal si kosu pod kabátec, a vybral sa ďalej po ceste.
Bolo len počuť ako si potichu hovorí: "A toto mám v jednom kuse..."
"Milá mačička, poď sem, moja, nó, ty si mi peknučká..."
Mačka zrazu zamňaukala a ušla. Dedo za ňou nahnevane pozrel.
"Sviňa. Človek aby zdochol od hladu v dnešnej dobe. Tamto neokradni, toho nezožer... vlastne naopak. To je jedno."
Zrazu si všimol čo vystrašilo tú mačku. Bola to vysoká postava oblečená v čiernej sutane, opierajúca sa o nádhernú kosu, ktorá mala čepeľ z tej najlepšej ocele.
"Vieš kto som, dedo?" spýtala sa osoba.
"Ja ťa, samozrejme, poznám", priznal dedo. "Ty si smrtka"
Smrtka si spokojne jednou kostnatou rukou pohladila čierny plášť. "Presne tak, dedo, presne tak."
"Ale vieš čo, ty smrtka? Nevieš... No vidíš. Srať na teba."
Smrtka skoro od prekvapenia spadla z nôh. Keď sa ako tak ukľudnila a našla rovnováhu, tak mu začala pred nosom kývať kosou: "Dedo, uvedomuješ si vôbec s kým sa rozprávaš, ty debil? S bytosťou ktorá má najväčšiu kosu vo vesmíre."
Dedo sa len usmial popod fúzy. "To sa ešte uvidí. Ešte uvidíme, kto má lepšiu kosu."
Ani nedopovedal, a spod dotrhaného kabátca jedným myknutím vytrhol obrovskú kosu červenej farby. Jej čepeľ, ostrá ako žiletka, sa v mesačnom svetle zaleskla ako alkoholikove oči pri preberaní podpory.
"Teraz machruj." poznamenal dedo.
Smrtka zamrzla počas pohybu, ktorým ho chcela navždy obrať o život. Stála tam ako socha, zatiaľ čo jej hlava hlúpo vyvaľovala oči asi o tri metre ďalej po ulici. Zafúkal vietor. Zo smrtky zostal len dym, ktorý sa potichu rozplýval. Dedo sa na to ani nepozrel. Bez záujmu skladal kosu. Bola skladacia, inak by sa mu pod ten kabátec proste nevošla. Poskladať ju bolo dosť ťažké, nie ako nie ako poskladať tú skladaciu čiapku čo mal na hlave. Tú vedel zložiť doslova z hlavy. Tak si ju aj niekedy zložil. Ale dnes nie. Dnes bola na také srandy zima. Dal si kosu pod kabátec, a vybral sa ďalej po ceste.
Bolo len počuť ako si potichu hovorí: "A toto mám v jednom kuse..."
26 názorů
Syd Barret
04. 06. 2007Arnošt Petr
14. 05. 2007Najmladšia
01. 03. 2007Syd Barret
06. 02. 2007
Veselé čtení, odbytý závěr. Z variací na smrtku mám rád Woodyho Allena :)
*
Umprdentální_Kandelábrdelismus
04. 02. 2007
chechecht.. me pobavilo tohlencto.. a mi to pripomina secki ramenace.. co kdy delali ramena na me.. chudintu plpou ploncku.. :-)) a ze sem jim to taki parkrat natrela..:-))) joooo.. nejni nad "autcajdry".. ;-)))*
Syd Barret
03. 02. 2007
Tři typy písma a hrubé výrazy. Zdá se mi, že jsou i jiné způsoby, jak upoutat čtenáře.
Zajímavá představa o setkání 'mocností' ze dvou odlišných světů. Snad by si zasloužila víc prostoru (i času, stráveného psaním a přepisováním). Něco tě nutilo spěchat?
Syd Barret
01. 02. 2007
"Milá mačička, poď sem, moja, nó, ty si mi peknučká..."
Mačka zrazu zamňaukala a ušla. Dedo za ňou nahnevane pozrel.
"Sviňa. Človek aby zdochol od hladu v dnešnej dobe. Tamto neokradni, toho nezožer... vlastne naopak. To je jedno."
...
Ale dnes nie. Dnes bola na také srandy zima. Dal si kosu pod kabátec, a vybral sa ďalej po ceste.
Bolo len počuť ako si potichu hovorí: "A toto mám v jednom kuse..."
tyhle momenty jsou napsané skvěle, ne tak předvídatelně jako zbytek...
taky mi to připomíná Prattcheta...a spoustu mizerných fantasy povídek...smrtka s kosou je hodně otřepané téma...
nicméně i tak má tvoje povídka to, co má dobrá povídka mít: na začátku vtáhneš čtenáře do děje, zaujmeš...potom pomocí historky s kočkou detailněji vykreslíš povahu hl. postavy a zároveň připravíš zápletku...následuje docela zábavná zápletka, (i když v tomhle momentu začne povídka trochu upadat-příliš se rozkecáváš, některá spojení jsou hodně omšelá-a tohle je skoro tak strašné, jako to, co píše Kulhánek:
"Stála tam ako socha, zatiaľ čo jej hlava hlúpo vyvaľovala oči asi o tri metre ďalej po ulici.")
a konec to vhodně uzavře...promyšlené schéma, pobavila mě:-)
takže navrhuji na třetí místo v povídce měsíce:-)
No pointa bola jasna...aj ked tema o smrtkach s kosou je dost pouzivana, uz je to pomaly klise...
Inak to bolo celkom vtipne napisane...
Len ten posledny odstavec...to ako keby pisal niekto iny...to bolo dost zle...prilis vela zbytocnych slov, prilis vela vysvetlovania.
Do posledneho odstavca sa dalo...
Syd Barret
24. 01. 2007
Nico: A není to jasné? Děda mluví kurzívou, smrtka tučně.
Mně to připomnělo Krokodýla Dundeeho: "Tohle že je nůž? To není žádný nůž, TOHLE je nůž!"