Cestou späť

Dobitú k zemi
strach ma kláti
po lícach steká,
úži dych
milota pre dvoch
hoc' len nemých
obchádza bláznov
chudobných

A v duši opäť zas
a znova.
Hniezdo si stavia
bolesť nová...
do okov paže
smútok mi zviaže
ráno keď zo sna
strhnem šál
A lásku ?
v kalnú vodu zmenil
napiť sa nedá
pri prameni
vedieť len,
čoho vždy sa bál

A tak sa pýtam
vo dne, v noci
rokujem s Bohom
o pomoci,
modlím sa , k viere
skláňam zrak
uletieť túžim, ako vták

Hoc'  krídla mi zdobí hebké
perie, zdvihnúť sa k nebu
stále neviem, k černote
zeme prikovaná,
pred Tebou stojím
v biedne rána,
na večné časy
mám dnes chuť
za lásku v oheň
vychladnúť...