Labuť

miniaturna poviedka

Barney sa vracal z nočnej smeny v továrni
otvoril dvere bytu, kde býval so svojou mladou
a krásnou ženou s hrdlom ako labuť
ešte spí...
Barney čo najtichšie otvoril dvere kúpeľne
aby sa osprchoval
nikdy by si k svojej mladej a krásnej žene
s labuťou šijou neľahol, keby páchol
jeho žena vždy voňala ako levanduľový kvet
zakaždým keď vdýchol jej vôňu, vdýchol celý svoj
život a vzápätí vydýchol vesmír dávajúci
jeho životu zmysel... Barneyho žena... ach...

keď vyšiel Barney z kúpeľne
mokrými nohami sa potichu po klzkej a studenej dlážke
prešpičkoval k spálni... opatrne otvoril dvere...
nechcel svoju mladú a krásnu ženu zobudiť
miloval jej spánok... rád sa na ňu vtedy díval a vdychoval vôňu...
veď viete...
jeho žena však v posteli nebola

Barney nazrel do každej malej miestnosti činžovného bytu
ale jeho žena nebola dokonca ani v kuchyni a nepila za stolom kávu

iba na okrúhlom stole s dvoma stoličkami sa belel
papierik s jej písmom

---